ADVERTISEMENT

Opiniaun: OMISAUN BA DEVER KOLABORASAUN HODI KONTRA COVID-19 BELE PROVOKA PENA

Timor Post - Opiniaun
  • Share

João Manuel da Costa Sarmento, S. Fil.

 (Estudante da Faculdade de Direito-UNTL)

¾  Boa Leitura ¾

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


INTRODUSAUN

Elaborasaun ne’e mosu, ho objetivu, atu fo esplikasaun balun kona-ba elementu legál sira hosi “Omisaun ba Ausíliu” (krime kontra bens jurídicos pessoais) iha Código Penal Timorense (CPT) art. 227.º ne’ebé posivelmente, aplikável iha domíniu COVID-19 nu’udár perigu komún liga ho Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março kona-ba Medida Ezekusaun Sira ba Deklarasaun Estadu Emerjénsia Presidente da República (PR) liu hosi Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março.

  1. ELEMENTU LEGÁL SIRA HOSI “OMISAUN BA AUSÍLIU

Atu kompreende “Omisaun ba Ausíliu”, nesesáriu halo análize ba elementu legál sira-ne’ebé estipula iha CPT art. 227.º ne’ebé konsiste hosi númeru haat:

  1. Ema ne’ebé, iha tempu ne’ebé iha nesesidade grave, nomeadamente tanba dezastre, asidente, kalamidade públika ka perigu komún, ne’ebé hamosu perigu ba ema seluk nia vida, integridade fízika ka liberdade, la fó ajuda nesesária atu hadook tiha perigu ne’e, ho aksaun pesoál ka promosaun ba ajuda, sei hetan pena prizaun too tinan 1 ka multa.
  2. Kuandu ema ne’ebé omite ausíliu nesesáriu maka hamosu situasaun prevista iha númeru anteriór, omitente ne’e sei hetan pena prizaun too tinan 2 ka multa.
  3. ausíliu nia omisaun la fó-fatin ba pena kuandu iha perigu grave ba omitente nia vida ka integridade fízika ka kuandu, tanba motivu relevante seluk, labele ezije ausíliu ne’e hosi nia.
  4. Atu hala’o prosedimentu kriminál tenke iha keixa.

Konstrusaun konsetuál-jurídiku kona-ba  “Omisaun ba Ausíliu” iha CPT, haree ba nia modus aedificandi, konsiste hosi pólo rua ne’ebé mak estruturante: 1) Sirkunkrisaun perigu sira-ne’ebé relevante ba bens jurídicos determinados (Previsão Penal); 2) Definisaun komportamentu proibidu sira liuhosi téknika vinkulasaun (Estatuição Penal).

Enkuadramentu jurídiku kona-ba “Omisaun ba Ausíliu” rasik konsiste hosi elementu legál haat (4), nomeadamente, elementu faktuál (faktu), elementu direitu, elementu sansionatóriu (sansaun) no elementu prosesuál, ne’ebé bele esplika hanesan tuirmai:

Primeiru, ko’alia kona-ba elementu faktuál, ideia ne’e konsiste hosi sirkunstánsia tolu, dezignadamente: 1) Kazu grave nesesidade ne’ebé provoka hosi dezastre, asidente, kalamidade públika, situasaun perigu komún ka situasaun sira-ne’ebé ninia natureza hanesan, ne’ebé la kria hosi omitente [CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parteprevisão)], katak, situasaun referida, la’os rezultante hosi actus omitente; 2) Kazu grave nesesidade ne’ebé kria hosi omitente ba ausíliu ne’ebé presiza duni [CPT, art. 227.º n.º 2 (1.ª parteprevisão)], katak, grave nesesidade ne’ebé akontese tanba actus omitente; 3) Karik, omisaun referida, reprezenta risku ba vida ou integridade fízika omitente ou kuandu ho motivu relevante seluk, omitente nia ausíliu la exigível [CPT, art. 227.º n.º 3 (2.ª parteprevisão)]. Nune’e, bele dehan katak, hosi sirkunstánsia tolu ne’e, rua dahuluk baseia-ba possibilidade de acção, ida ikus nu’udár esepsionál (bazeia ba impossibilidade da acção).

Segundu, ko’alia kona-ba elementu direitu iha “Omisaun ba Ausíliu”, ideia ne’e konsiste hosi elementu substansiál rua, dezignadamente, “direitu” no “violasaun”. Ko’alia kona-ba “direitu”, iha bem jurídiku tolu mak “Omisaun ba Ausíliu” pretende asegura: Direito à Vida [CRDTL, art. 29.º konjuta ho CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parteprevisão)] no Direito à Liberdade e Integridade Fisica [CRDTL, art. 30.º konjuga ho CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parteprevisão)], enkuantu, kona-ba “violasaun”, ideia ne’e liga ho actus “omisaun” ne’ebé entende nu’udár abstensaun ba aksaun adekuada hodi evita perigu ba bens jurídicos protegidos [CPT, art. 11.º]. Ideia kona-ba “omisaun” mosu, manifestamente, iha ipóteze disjuntiva tolu (ne’bé exepcional ida): 1) “Omisaun ba ausíliu” ¾ ne’ebé iha possibilidade da acção¾ ba afastamentu perigu, ho aksaun pesoál [CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parte-previsão)], katak, actus omisaun ne’e entende nu’udár MERA DESOBIDIÉNSIA PESOÁL BA DEVER JURÍDIKU BALUN ATU EVITA PERIGU; 2) “Omisaun ba ausíliu” ¾ ne’ebé iha possibilidade da acção ¾  ba afastamentu perigu, ho promove ajuda [CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parte-previsão)], katak, IMPEDE EMA-SELUK NE’EBÉ ATU BA EVITA PERIGU; 3) “Omisaun ba Ausíliu” ¾  ne’ebé iha imposibilidade de acção (ad imposibilia nemo tenetur) ¾. ba afastamentu perigu, ho promove ajuda [CPT, art. 227.º n.º 3 (2.ª parte-previsão)], katak la posível ba omitente atu ezerse ninia dever jurídico tanba fatór relevante eksteriór ruma.

Lee Mós :
Espíritu Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste

Terseiru, liga ho elementu sansionatóriu, hanoin ne’e, disjuntivamente, manifesta iha konsekuénsia jurídika ho medida abstrata sira hanesan tuirmai: 1) Sansaun ho medida abstrata pena prizaun to’o tinan ida ka multa ne’ebé korresponde ba omisaun ho aksaun pesoál ka ho promosaun ajuda ba faktu ka situasaun sira-ne’ebé la kria hosi omitente [CPT, art. 227.º n.º 1 (2.ª parte-estatuição)]; 2) Sansaun ho medida abstrata to’o pena prizaun tinan rua ka multa (ba krime agravadu) ne’ebé korresponde ba omisaun ho aksaun pesoál ka ho promosaun ajuda ba faktu ka situasaun kria hosi omitente [CPT, art. 227.º n.º 2 (1.ª parte-estatuição)]; 3) Não punibilidade da conduta ou exclusão da culpa [CPT, art. 43.º to’o 47.º] hosi “Omisaun ba Ausíliu”, karik, actus omisaun reprezenta risku (ameasa) ba vida ka integridade omitente nian ou kuandu ho motivu relevante, ausíliu la exigível [CPT, art. 227.º n.º 3 (1.ª parte-estatuição)]. Nune’e, CPT art. 227.º estipula elementu sansionatóriu rua (ida simples no seluk grave) ho esepsionál ida (bazeia ba impossibilidade de acção).

Kuatru, hateke ba elementu prosesuál, ideia ne’e korresponde ho natureza do crime [CPT, art. 11.º konjuga ho art. 227.º n.º 4] tuirmai: 1) Kuandu norma penal la dehan buat-ida kona-ba dalan atu hala’o prosesu kriminál, katak, la depende ba keixa, krime ne’e konsidera nu’udár “Krime Públiku” [CPT, art. 106.º n.º 2]; 2) Kuandu nia indika katak prosedimentu kriminál so bele inisia depois ezersísiu direitu ba keixa, krime ne’e konsidera nu’udár “Krime Semi-Públiku” [CPT, art. 106.º n.º 3]. Nune’e, krime “Omisaun ba Ausíliu” kompreende nu’udár Krime Semi-Públiku, tanba, presiza ezersísiu direitu ba keixa [CPT, art. 227.º n.º 4 konjuga ho art. 106.º n.º 3].

  1. APLIKASAUN “OMISAUN BA AUSÍLIU” LIGA HO COVID-19
Lee Mós :
Labele Muda PCIC Tuir Ema Ida Nia Hakarak

Aplikasaun “Omisaun ba Ausíliu”, liga ho asuntu COVID-19 nu’udár forsa maiór, bele konjuga ho Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março kona-ba medida ezekusaun sira ba deklarasaun Estadu Emerjénsia liu hosi Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março, ne’ebé, ninia baze mak Estado de Excepção ba direitu, liberdade no garantia pesoál balun tanba “kalamidade públika” [CRDTL art. 25.º n.º 2]. Esplikasaun balun kona-ba domíniu aplikasaun CPT 227.º iha domíniu Estado de Emergência (Estado de Excepção) mak hanesan tuirmai:

Primeiru, liga ho elementu faktuál, bele entende tuir kompreensaun legál ou doutrinál:1) Tuir entendimentu legál COVID-19 nu’udár forsa maiór bele enkuadra nu’udár “kalamidade públika” [Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março, konjuga ho Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março no CRDTL art. 25.º n.º 2]; 2) Enkuantu, tuir entendimentu doutrinál bele kompreende nu’udár “perigu komún” ¾ katak, fo ameasa (periclitação) ba vida no saúde ema barak ho númeru indeterminadu (número indeterminado de pessoas).

Segundu, relasiona ho elementu direitu, iha “Omisaun ba Ausíliu”, ideia ne’e konsiste hosi elementu substansiál rua, dezignadamente, “direitu” no “violasaun”: 1) Ko’alia kona-ba elementu substansiál “direitu”, idea estipulasaun Omisaun ba Ausíliu” nu’udár krime ida, orientada, teleolójiku-rasionalmente, ba protesaun Direito à Vida [CRDTL, art. 29.º] ne’ebé mos alisersa Restrisaun ba Direitu, Liberdade no Garantia Pesoál sira-ne’ebé regula iha  Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março [konjuga ho Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março, ho baze iha CRDTL art 25.º no art. 24.º]; 2) Relasiona ho nota substansiál actus “violasaun” iha forma omitiva, em primeiro lugar, tenke entende lai dever jurídiku pertinente sira hodi kontra COVID-19 nu’udár perigu komún.  Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março, hateten katak sidadaun ho entidade sira-seluk sujeita ba dever kolaborasaun, nomeadamente liuhosi kumprimentu ba ordén ou instrusaun sira hosi órgaun no ajente responsável sira ba seguransa, protesaun sivíl no saúde públika iha pronta satisfasaun ba solisitasaun sira-ne’ebé, justifikadamente, dirije sira ba konkretizasaun medida sira prevista iha prezente diploma [art.31.º]. Liga ho Dever Geral de Colaboração referida, actus “Omisaun ba Ausíliu” bele dezempeña, ipotetika-disjuntivamente, modalidade rua: Primeiru, actus omisaun ¾ ho aksaun pesoál no possibilidade de acção¾ iha forma MERA DESOBIDIÉNSIA PESOÁL BA DEVER JURÍDIKU sira-ne’ebé prevista Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março HODI EVITA PERIGU KOMÚN COVID-19; Segundu, actus omisaun ¾ ho promosaun ajuda no possibilidade de acção ¾ iha forma IMPEDEDIMENTU BA EMA-SELUK NE’EBÉ ATU KUMPRE DEVER JURÍDIKU no KOLABORA ho entidade responsável sira-ne’ebé prevista iha diploma referidu hodi EVITA PERIGU KOMÚN COVID-19.

Terseiru, liga ho elementu sansionatóriu no ho entendimentu legál katak COVID-19 ne’e “kalamidade públika” ida [Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março, iha konjuga ho Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março no CRDTL art. 25.º n.º 2], medida abstrata ne’ebé, posivelmente, aplikável ba krime referidu mak pena prizaun to’o tinan ida ka multa [CPT, art. 227.º n.º 1 (2.ª parte-estatuição)], nune’e nia korresponde ba omisaun ho aksaun pesoál ou ho promosaun ajuda ba faktu ka situasaun sira-ne’ebé la kria hosi omitente [CPT, art. 227.º n.º 1 (1.ª parte-previsão)]. Maibé karik, omisaun referida, reprezenta risku ba vida omitente ou kuandu ho motivu relevante seluk, omitente nia ausíliu la exigível [CPT, art. 227.º n.º 3 (2.ª parte-previsão)], aplika mak não punibilidade da conduta [CPT, art. 227.º n.º 3 (2.ª parte-estatuição)], katak actusOmisaun ba Ausíliu” ne’e la punível tanba, impossibilidade da acção.

Kuatru, liga ho elementu prosesuál, CPT estipula  “Omisaun ba Ausíliu” nu’udár Krime Semi Públiku [CPT, art. 227.º n.º 4 konjuga ho art. 106.º n.º 3], nune’e, prosedimentu kriminál so bele hahú depoisde keixa hosi parte interesada (posivelmente, hosi sidadaun ka entidade responsável ba seguransa, protesaun sivíl no saúde públika). Bele dehan katak, wainhira keixa ne’e lori ba instaurasaun prosesu kriminál, mak foin bele aplika medida abstrata relevante ne’ebé konsagra iha CPT art. 227.º nu’udár krime típiku.

Lee Mós :
"RONA TIHA LIA HIRAK NE’E, MARIA HANOIN TUIR DEÍT IHA NIA LARAN.(Maria Inan-Santa: rona, medita no fo fuan)

KONKLUZAUN

            Fundamenta ba ligasaun entre CPT art. 227.º ho Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março, bele dehan katak, aplikabilidade “Omisaun ba Ausíliu” relevante ba Decreto de Governo n.º3/2020, de 28 de Março kona-ba Medida Ezekusaun Sira ba Deklarasaun Estadu Emerjénsia Presidente da República (PR) liu hosi Decreto do Presidente da república n.º 29/2020, de 27 de Março liga ho “Kalamidade Públika”  [CRDTL art. 25.º n.º 2] tanba efeitu hosi COVID-19 nu’udár “perigu komún”. Ikus-liu, “Omisaun ba Ausíliu” konsidera nu’udár norma preventiva (Profilaxia Criminal ¾ nemo prudens punit quia peccatum est, sed ne peccetur), ne’ebé ninia funsaun la’os, puramente, sansionatória, maibé mos étiku-edukativa, katak, psikikamente, lori ema ba konsiénsia kona-ba DEVER JURÍDICO HUMANO ¾ fundamenta ba PRINCÍPIO DA SOLIDARIEDADE HUMANA.

¾ Obrigadu Wa’in ¾

 

 

REFERÉNSIA BIBLIOGRÁFIKA

CARVALHO, Américo Taipa de. Direito Penal Questões Fundamentais, Teoria Geral do Crime, 2.ª Ed.. Coimbra Editora: Coimbra, 2011.

DIAS, Jorge de Figueiredo. Direito Penal, Tomo I, Parte Geral, Questões Fundamentais, a Doutrina Geral do Crime. Coimbra Editora: Coimbra, 2011.

DIAS, Jorge de Figueiredo. Direito Penal Português: Parte Geral, Tomo II, as Consequências Jurídicas do Crime. Notícias Editorial: Lisboa, 1993.

DIAS, Jorge de Figueiredo. Temas Básicos da Doutrina Penal: Sobre os Fundamentos da Doutrina Penal, Sobre a Doutrina Geral do Crime. Coimbra Editora: Coimbra, 2001.

DIAS, Jorge de Figueiredo. Comentário Conimbrecense do Código Penal, Parte Especial, Tomo I. Coimbra Editora: Coimbra, 1999.

HENRIQUES, M. Leal e SANTOS, M. Simas. Código Penal de Macau: Anotações e Legislação Avulsa. Imprensa Oficial de Macau: Macau, 1997.

 978 total views,  3 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “Opiniaun: OMISAUN BA DEVER KOLABORASAUN HODI KO…” A few seconds ago

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No