ADVERTISEMENT

Conversão No Domin Lao Hamutuk

Timor Post - Opiniaun
  • Share
Frei Arry dos Santos, OFM

Hosi: Frei Arry dos Santos, OFM

Tuir calendário litúrgica Igreja Católica nian, Quarta Feira cinzas monu los iha loron 14 fulan Fevereiro. Iha loron Quarta feira cinzas ema hotu be hanaran cristão sei simu no kose ahik-desan iha rentos nu’udar sinal hadera-an ka converte-an nian. Quarta feira cinzas mak momento Maromak bolu no lori fila fali nia emar sira atu hadia-an liu husi hakribit dalan aat be harahun relasaun entre ema ho nia-an rasik, ho Maromak, ema seluk no criatura hotu be Maromak cria hodi co-ezizte iha planeta ida nu’udar maun no alin tan moris depende malu.

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


Relasaun ema ho Maromak rahun tan sala. Relasaun né rahun halo ema lao do’ok tiha husi Maromak, no lakon tiha dlan salvação. Quarta feira cinzas Maromak bolu hikas nia emar atu hakribit dalan aat sira hodi fila fali ba Maromak. Tan né Quarta Feira cinzas mak momentu converte-an nian. Momento lori ema rekuinese an nafatin nudar ema umano be la perfeito, maibe mos laos esforsu hodi hadia fila relasaun be rahun entre ema ho Maromak, nia maluk sira no criatura hotu.

Parte seluk, loron 14 Fulan Fevereiro loron Valentine’s day. Loron  valentine’s day selebra nu’udar loron domin. Loron domin né sai tiha costume diak iha nasaun barak inclui Timor Leste. Tan né tinan-tinan, Iha loron 14 Fulan Fevereiro ema hotu festeja loron né nu’udar loron Domin nian iha escola, servisu fatin nst.

Maske tinan-tinan ema festa loron domin iha fatin hotu, maibe iha momento hanesan akontese realidade be laiha domin, crize domin hanesan estraga malu, tuda malu baku malu no to’o oho malu. Facto sira ne nu’udar signum (sinal, símbolo) be fo tada ba ema katak iha loron domin ema festa loron domin iha crize domin nia laran.

FESTEJA DOMIN IHA CRIZE DOMIN NIA LARAN

Tinan 2024 único tebes tan selebra Quarta Feira cinzas ho loron domin hamutuk iha loron ida de’it. Ba hau rasik, tuir matan isin nian hare né buat kebetulan de’it. Maibé wainhira hare ba realidade moris sociedade ohin loron hatudo facto be lori ema dada iis naruk atu kumpriende. Tinan tinan ema festeja loron domin iha família maibe família barak mak la moris iha domin no harmonia laran hensan família barak divórcio, selingkuh nst. Ema mos selebra  loron domin né iha serviço fatin, maibe iha momento be hanesan ema iha serviso fatin ema tarata malu, hatun malu no lakon serviço hamutuk nudar servidor.

Factos sira né hatudo momos katak tinan-tinan iha loron 14 fulan Fevereiro ema festeja loron domin maibe espírito domin né rasik la moris buras iha ema nia fuan. Ema nia fuan nafatin krekas tebes ho domin. Fuan be krekas tebes ba domin mak halo ema la rekoinese ona nia maluk seluk be sira co-ezizte iha planeta ida, nasaun ida, suco ida, aldeia ida nu’udar imajen Maromak nian. Mentalidade né  nia impaktu  mak harahun relasaun ema ho Maromak, ema ho an rasik, no fraternidade umano iha moris hamutuk ohin loron mos sai rahun.

Fraternidade umano rahun tan relasaun ema ho Maromak hahu rahun no lao ladiak. Ema la rekuinese ona ema nia-an rasik no ema seluk nian nudar imajen Maromak (imago Dei) be tenke respeito no hadomi. Mihis ona konsiensia né mak lori ema hare malu iha sociedade hanesan Serigala  (asu fuik). Hare ema seluk nia presença laos nudar grasa maibe ameazado bo’ot .

DOMIN LOS: HADOMI SEM INTENÇÃO

Loron 14 fulan Fevereiro tinan 2024, selebra loron Quarta feira cinzas hamutuk ho loron domin nu’udar convite ida husi Maromak ba Timor oan hotu atu converte-an husi domin be esclusivo. Domin be fo ksolok de’it ba isin, domin be hadomi de’it mak ema be koor no grupo hanesan nst.  Domin be hadomi tan iha intensaun. Katak hau hadomi laos tan tebes duni hau hadomi maibe hau hadomi tan atu atinji hau intensaun privado sira.

Hadomi tan iha intensaun privado mak koalia barak kona ba domin maibe iha momento hanesan hare ema seluk laos ona nudar sujeito maibe instrumentos ida (iinstrumental value). Domin ho modelo hanesan la los ka sala bo’ot tan lá rekoinese ema seluk nu’udar imajen Maromak nian be sira mos iha valores instrunsiko (instrinsic value) tenke respeito no no hadomi. Hodi nu’une hadomi no respeito ema seluk laos atu atinji hau intensaun privado, maibe tan sira mos imajen Maromak nian hanesan hau.

 Selebra loron domin hamutuk ho loron domin nu’udar convite ida husi Maromak atu ema hotu be hanaran an ema fiar nain hodi koriji an no haklean liu tan kuinesemento kona domin los be la kontra ho Maromak nia hakarak. Tan né ema tenke tenke “hamolik-an” tiha husi mentalidade domin tuan sira hadomi tan partidária, koorizmo, grupoizmo no hadomi tan iha intensaun. Domin  ho modelo hanesan né  mak halo ema tinan-tina festeja loron domin maibe domin nafatin krekas iha ema nian fuan.

HADOMI NO RESPEITO IMAGO DEI

Sewainhira ema hadomi ema laos tan partidaria, laos tan grupo hanesan, koor hanesan no hadomi laos atu atinji intensaun privado maibe tenke respeito no hadomi ema seluk tan ema hotu imajen Maromak (imago Dei) nian. Ema hotu iha nian-an rasik iha valores instrunsiko (instrinsick value) be ema seluk tenke respeito no hadomi.  Hadomi ho modelo hanesan né de’it make bele lori ema atu hari sosiedade be nakonu ho fraternidade.

Espírito Fraternidade umano mak espírito ida nebe lori ema “kolu molik” tiha-an husi sistema hau hadomi de’it mak ida nebé iha relasaun ho hau tan partidária, ida nebe iha relasaun ho hau tan grupo no koor hanesan, ida nebe suco, aldeia no lisan ida ho hau. Wainhira sistema né sai tiha toman ka costume hodi sai tiha nudar karakter moris ema nian iha sociedade maka ema moris hela iha realidade domin be Esclusivo.

Ohin selebra loron domin hamutuk ho loron coverte an nian konvida ema hotu atu converte-an  husi domin be esclusivo hodi hafoun moris ho domin be Inclusivo. Katak responsável moral, hadomi, respeito tulun ema seluk tenke mos no puro  husi intensaun privado hotu. Intensaun ida de’it hau responsável ba nia, respeito nia no hadomi nia no serviço hamutuk ho nia la hare ba nia né se no mai husi nebe. Maibe tan ema hotu Nai Maromak kria nu’udar Nia imajen (Imago Dei).

 5,649 total views,  24 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “Conversão No Domin Lao Hamutuk” A few seconds ago
Lee Mós :
Analizasaun Konteúdu Polítika Husi “Coffee Philosophy”

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No