ADVERTISEMENT

Timor Presiza Estadista, Lider Polítiku De’it La To’o

Augusto Sarmento - #ElPar2023 · Opiniaun
  • Share

Introdusaun

Kada períodu eleitorál, lider sira mosu iha palku polítiku hodi aprezenta programa polítika (Komísiu-Polítika) ne’ebé sai hanesan foku ba sira-nia forsa polítika, tanba programa sira-ne’e elaboradu iha nivel estrutura topu partidu ida nian, hodi implementa iha governasaun.

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


Ne’e akontese baze ba liberade partisipasaun iha vida polítika konsagra ona iha konstituisaun RDTL Artigu 46, aliña 1 katak “sidadaun hotu iha direitu atu partisipa, husi nia-an rasik  eh liuhosi reprezentante ne’ebé hili tiha ona liuhosi demokrasia, ba vida polítika no assuntu publika nian iha rai-laran”. Tanba ne’e, labele iha ema ida bandu ka limita sidadaun ida ho forma material, fíziku no mentál, atu ezerse nia direitu ka labele iha ema seluk mak obriga ema ida, atu tuir ninia hakarak.

Konforme lei-inan artigu 46 aliña 2“sidadaun hotu iha direitu atu halo ka partisipa iha partidu politku sira,” maibé partidu polítiku ne’ebé hanesan organizasaun ida, presiza iha lider ida ne’ebé sai hanesan porta-vós hodi haklaken programa ne’e, no nia mak lider partidu ne’ebé sempre hanesan ema prinsipal ka lider polítiku ne’ebé mosu hodi aprezenta programa ne’ebé sai hanesan foku ka programa primadona iha kada forsa polítika.

Figura ne’ebé mak hili sai lider polítiku, bazeia ba méritu ka fiar husi kuadru sira, hodi “rekrutamentu kuadru”, bazeia ba indikadór ne’ebé organizasaun ida iha, atu ho objetivu bele organiza, jere, kontrola, avalia no garante mellor funsionamentu husi organizasaun partidária nian.

Kada partidu eziste ho baze ne’ebé la hanesan, partidu ida bele moris ho baze massa, partidu ida moris tanba iha kuadru forte, partidu ida moris tanba grupu ida halai hamutuk ho intensaun partisipa iha eleisaun ida, seluk eziste ho baze ideolojia, ou balun kria ho kombinasaun husi fatór sira ne’ebé temi iha leten. Husi klasifikasaun husi leten, lideransa partidu ida, konserteza iha komportamentu ne’ebé refleta ba partidu ho kategoria ne’ebé mak mensiona, nune’e programa eleitorál reflete ba baze ne’e.

Partidu hanesan mákina ida ne’ebé servisu hosi kedas topo-kuadru to’o baze, hodi dinamiza partidu no habo’ot liu-tan partidu, tanba husi kombinasaun ne’e “lider-kuadru-baze”, haforsa liutan ho vizaun lider – estadista, ne’ebé iha ona vizaun klara ba governasaun no sei forte liutan hodi reforsu programa partidu nian.

Aniceto Soares dos Reis

Tanba ne’e, Kardeál Vietnamita Van Thuân (2018), fó sai kondisaun hamutuk walu (8), maibé foti pontu ne’e hanesan referénsia atu lider polítiku ida, sai di’ak liutan; (1) “Rahun di’ak ba polítiku ne’ebé iha konsiénsia ba ninia papel rasik, (2) Rahun di’ak ba polítiku ninia honra ema respeita, (3) Rahun di’ak ba polítiku ne’ebé sevisu ba bem komum no la’ós ba nia di’ak. (4) Rahun di’ak ba polítiku ne’ebé iha fiar, korrente no respeita ba promessa eleitorál, (5) Rahun di’ak ba polítitu ne’ebé hatene rona povu, antes no depois eleisaun, (6) Rahun di’ak ba polítiku ne’ebé la ta’uk, liuliu defende lialoos” .

Husi pré-kondisaun ne’ebé Kardeál Van Thuân temi, durante tinan barak nia laran, barak la kumpre hirak ne’e, liu-liu kumprimentu ba promessa eleitorál no bele observa, husi hahalok no lalaok husi partidu ka lider partidária sira, balun meramente sai polítiku de’it, la iha prefil sai estadista.

Tuir Lei Numeru 3/2004 de 14 de Abril, sobre partidos politicos “os partidos politicos são organizações dos cidadãos de carácter permanente, com o objetivo de participar democráticamente na vida do pais e de concorrer para a formação e expressão de vontade politica do povo, em conformidade com as leis e com os respetivos estatutos e programas, intervindo nomeadamente no processo eleitorál, mediante a apresentação ou patrocinio de candidaturas” . Tanba ne’e, partidu polítiku ida iha obrigasaun atu garante direitu polítiku sidadaun nian, iha programa ba governasaun, katak, partidu polítiku ida tenke iha vizaun klara ba nasaun no tenke hanoin oinsa mak materializa vizaun ne’e.

Lider polítiku ne’ebé mosu iha palku bele barak, mak saida nasaun ne’e presiza mak estadista, tanba ema hotu bele sai lider polítiku, maibé la iha atributu ka modalidade atu sai estadista, ne’ebé bele projeta, lidera, guia nasaun no materializa projetu polítiku sira, ba goveransaun ida ne’ebé orientada ba bem-komum no bem-estar ninia sidadaun nian

Modu observasionál kontekstu atuál

Lider barak matenek halo promesa, dala ruma liu ninia kapasidade ezekusaun, bainhira tama iha Sistema susár atu konkretiza, tanba komplexidade iha sistema no dilemma, tanba iha risku polítiku, estabilidade ukun nian, risku ekonómiku no la brani atu foti desizaun, hodi materializa promesa iha palku. Hirak hela de’it ona ho promessa mamuk no komportamentu polítiku ne’e mak dala-barak eleitoradu sira kestiona konsisténsia polítika, no dala-barak lakon konfiansa no efeitu mak lider polítiku sira, lakon poder, votu tuun no hirak ne’e mak sai hanesan riksu ba inkonsistenténsia, la ko’alia lia-loos ba povu, falun buat barak iha promesa laran. 

Polítiku ida dala ruma no dala barak la iha modalidade atu sai estadista tanba aleinde vizionáriu no estratega, padraun ba estadista ida mak morál, tanba polítiku balun la iha morál polítika “Morál la-duun importante iha mundu polítika – Niccolo Machiavelli”  no estadista ida tenke hanoin no atu tuir saida mak Aristotelses no Platon mehi hari’I estadu ida  ne’ebé sita livru étika polítika husi  Franz Magnis- Susseno katak, “hari’I nasaun ida di’ak, justu, no fo ksolok ba sosiedade, mak esforsu nobre, tan hadi’a kualidade moris husi elementu sosiedade nian.” Bazikamente, estadista ida hewai interesse privadu, grupu eh partidária, maibé tau interesse komum a’as liu interesse hotu, garate justisa sosiál no tuir Franz Magis- Susseno, nasaun ne’ebé lidera husi ema estadista ida mak bele garante dezenvolvimentu igualitária “Maioria justisa sosial esforsa husi estadu tanba polítika publika ne’ebé estadu foti iha efeitu signifikativa ba dezenvolvimentu estruturada ne’ebé relevante ba prosesu polítika, ekonomika, sosiál, kulturál no ideolójika”.

Lee Mós :
Povu Kontente 200 USD, Hakdasak ho Presu Produtu Aas

Normalmente iha palku Lider polítiku – partidu polítiku bele matenek esplika detallamente, programa hotu, konvense eleitoradu sira, ho komunikasaun persuativu, ho maneira oi-oin hodi haklaken ninia programa, hodi manaan eleitoradu sira-nia laran, maibé dala ruma la iha atributu atu sai estadista, tanba la’ós matenek atu halo esplanasaun ba materiál ida mak sai estadista,  maibé lider ida ne’ebé mak iha vizaun, hatene lidera, iha responsabilidade ba ninia promesa, komportatamentu no prosimidade ba povu ne’e mak rekere

La iha atributu estadista mak polítiku no kuadru polítiku dala-barak la dun étiku, liu-liu iha kamapña gosta mak lansa insultu, gosta selok malu, hatuun ninia rival, gosta so’e piadas hodi minimiza ninia rival no tane no gaba lider partidu ne’ebé mak assosia-an ba, maibé programa ne’ebé iha rasionalidade, la dun aprezenta iha tempu kampaña. Prátika ida-ne’e mak dala-barak ita akompaña dezde Timor-Leste restaura independénsia to’o agora no hadaet lalais to’o ema seluk nia kakutak, hodi ladun optimaliza saida mak iha ninia hanoin, katak, programa ne’ebé aprezenta baze mak lider, ideia inovativu sira menus, maské ida kuadru partidu bai-bain iha nivel akadémiku ida ne’ebé adekaudu no dala ruma produz ona obra sientífiku barak.

Sai estadista la’ós buat ida ne’ebé fasil, estadista ida, nia moris tomak dedika de’it ba bem-komum, ba interese nasionál, nia rasik moris ki’ak, maibé nia buka atu tulun ema seluk, nia sempre hatudu hahalok di’ak, sai mestre ba jerasaun foun, sai padraun ka matadalan ba jerasaun foun sira atu banati. Tanba ne’e, hahalok ho modelu nune’e difisil tebes atu hetan husi lider polítiku sira, tanba bainhira sira iha palku, iha tendénsia misaun ketak, hafoin mak interese nasionál ka bem komum.

Estadista ninia komportamentu diferente ho ida ne’e, tanba estadista ida pozisiona nia profissionalizmu no moral hanesan padraun, no desizaun husi estadista mai husi koletividade ka tane-as koletivizmu no prinsipiu ne’e refelete ba saida mak James Freeman Clarke (1810 – 1888) katak “ A politican thinks of the next election, a statesman, of the next generation” . Nune’e polítiku ida sempre tane a’as interesse partidária no iha tendénsia hewai, saida mak rai ne’e presiza no oinsá destinu husi jerasaun tuir mai.

Tuir Franz Magis-Suseno iha livru Étika Polítika katak, “nasaun iha obrigasaun atu tau-importánsia no optimaliza interesse sosiedade, soliedariedade entre povu, garante liberdade sosiedade nian no justisa sosiál” nune’e bele kontribui harahun filozofia kolonia nian katak, “Hafahe hodi ukun – devide et impera”, tanba sira hafahe sosiedade mak facção, maibé hafahe ona forsa – forsa populár ida no fasil ona atu kontrola.

Estadista ida, sempre transmite valores di’ak ba jerasaun foun, hewai ego pessoál, hodi tane a’as, hatudu hahalok ezemplár, dedikasaun sai motivadór no fó solusaun ba nasaun nia problema no kontinua aposta nafatin ba jerasaun foun, atu lori nasaun ne’e, ba oin, tanba jerasaun tuan, nia tempu sei to’o atu husik rai ne’e no jerasaun foun mak sei ukun no bali nasaun ne’e, tanba ne’e iha kontestu ne’e, tranzisaun jerasionál importante duni.

“Ita tenke defende interesse nasionál a’as liu interese hotu-hotu, atu bele fó kbi’it no brani ba imi, tanba ami liu ona, la kleur imi la haree ona oin, imi fali sei ba iha ne’ebá, imi mak sei kaer ita-nia rain, imi estudante sira estuda, estuda atu ba serbí ita-nia rain, futuru imi-nian, iha imi nia liman, futuru povu nian iha imi-nia liman, futuru ita nia rain mos iha imi-nia liman, fó hanoin atu estuda, estuda, loron sei  sei to’o” Apela lider Nasionál Kay Rala Xanana Gusmão ba estudante Timor-oan, antes ba simu Doutor Honoris Causa iha American University of Phnom Phen no video ne’e viral iha rede sosiál facebook iha

Mensajen ne’ebé iha hela ambiente kampaña reflete ba afirmasaun husi James Freeman Clarke, katak, Xanana la preokupa atu ba ukun, maibé admite katak, poder popular mak deside ka tuir vontade husi poder popular “povu dehan atu ba kumpre missaun, ha’u pronto ba kumpre – Timor Post edisaun 05/03/2023”  no halo dezenvolvimentu no prepara kondisaun atu jerasaun foun sira, bele aprende ka tranzisaun jerasionál, governa nasaun iha futuru, no forma ne’e mos validu ba forsa politika hotu katak, ukun la’os oportunidade, maibe responsabilidade.

Lee Mós :
Orario Eleisaun Parlamentar 2023

Rai ida-ne’e hamoris nasionalista no patriota barak, dezde Dom Boventura, Prezidenete Francisco Xavier do Amaral, Prezidente Nicolau dos Reis Lobato to’o hirak ne’ebé sai ona mártir no balun sei moris, husik hela aktu ezemplar, atu jerasuan foun sira banati, tan sira mós iha prefíl estadista, hodi apoia edifikasaun rai ida-ne’e. Biar fizikamente ita la haree ona, maibé sira-nia hahalok no lalaok, merese sai padraun no referénsia ba luta foun ida, mak tranforma Timor-Leste sai nasaun dezenvolvidu.

Sim, katak estadista ida hakesi ho domin ba nia rain “ Nasionalista – sentimentu domin , orgullu ba nia rain, nunka konsidera ki’ik nia rain” tanba  nia rai ne’e soberana ida, independente, no prontu atu sakrifika saida de’it ba interesse nasaun nian – patriotizmu no luta atu konsagra objetivu estadu, ne’e ba Timoroan, objetivu ne’e konsagra ona iha konstituisaun RDTL artigu ne’e kona-ba objetivu estadu, ne’ebé orientadu ba independénsia (ex. Luta heroi sira nian), dezenvolve no bem-estar nasaun ida-ne’e nian no bai-bain hanaran, “sai heroi foun ba nasaun”.

Ba lider polítiku, Promessa iha kampaña bele furak, rasionál atu fiar, maibé kuandu tama iha sistema, atu materializa susar teb-tebes, maibé ba estadista ne’ebé mós sai hanesan lider polítiku ida, bele possivel, tanba ne’e mak iha polítiku hanesan “Político é a arte do possivel – Otto Von Bismarck” , tanba nia uza ninia abilidade polítiku, hodi halo polítika no programa ne’ebé mak nia aprezenta bazeia ba ninia vizaun, artikula ho vizaun partidu nian, sukat tuir ninia kapasidade, atu ezekuta bainhira governa, hodi materializa programa estratéjiku sira, ba bem-komum, katak, buat hotu ne’ebé ba ema hotu nia di’ak.

Luta ba alkansu ba kontestu agora, mak oinsa lori rai ida-ne’e ba oin “Presiza kria, hanoin kona-ba ekonomia, nasaun ukun-an la’ós iha de’it Bandeira ida ka Prezidente ida, la to’o!, matebian sira-nia mehi, oinsá mka povu nia moris di’ak,” Deklara Xanana iha Kampaña iha Baucau no kuota ne’e la iha influénsia ba konsumu polítiku, maibé oinsá ita bele sani rasionalidade husi prespetiva ida ne’ebé refelte ba objetivu estadu tuir konstituisaun RDTL artigu 6 kona-ba Objetivu Estadu.  

Tanba ne’e, biar iha lider barak mak mosu iha palku, iha nivel akadémiku a’as, esperiénsia diskurssu publiku “public speaking” di’ak, iha domíniu di’ak ba área ne’ebé nia konsentra iha estudu, maibé la signifika sai estadista ida, tanba iha ninia la iha abilidade hodi hala’o governasaun, elabora ka prepara polítika jerál nasaun nian ho prudente no responsabilidade no iha vizaun ba rai ida no oinsá define estratéjia hodi alkansa vizaun ne’e. Tanba lideransa di’ak mak lideransa ne’ebé bele to’o objetivu ida, liuhosi ema seluk, motiva ema seluk atu alkansa saida mak hakarak, influénsia, motivadór ka motiva ema seluk hodi atinji objetivu ne’ebé define.

Haree kartateristika hirak ne’e, la to’o atu iha bele lider ida klassifika hanesan estadista, tanba nia rekere atributu “vizionária, estratega no morál hanesan baze” hodi hanoin oinsá bele alkansa objetivu komum ida, tanba lider polítiku iha kada partidu ida, konserteza iha hanoin atu konkretiza misaun ne’ebé definidu iha manual partidu nian. Maibé estadista la’ós ida-ne’e de’it, tanba tenke hanoin ba sosiedade ida nia moris nasaun nia moris, aprende husi passadu ida, hodi harii prezente ne’ebé mak satisfatóriu no projeta ba futuru ne’ebé prósperu no inkluzivu liu.

Tipu Lideransa nian no ezisténsia iha Timor-Leste

Iha modelu lideransa iha tipu lideransa barak, maibé sani modelu balun, ne’ebé merese sai padraun liu-liu (Lider karismátiku, Lidernasa transasional, Lideransa tranformasionál no Lider Transformadór), tanba estilu lideransa hirak ne’e, balun mai naturalmente, balun mai husi konvivénsia diária no balun mai husi prosesu aprendisajen ne’ebé intensa iha eskola formal no naun formal sira.

Lider karismátiku mak lider ne’ebé mak ho grasa Maromak nian, tanba iha kapasidade extra-ordináriu, iha relasionamentu forte no sentimentu emosionál ne’ebé nia lidera (iha Timor-Leste, títulu ne’e sosiedade bai-bain atribui ba Kay Rala Xanana Gusmão, tanba sosiedade iha sentimentu emosional forte, nakonu ho respeitu, husi ema ne’ebé nia lidera ka husi adversáriu, hotu-hotu fó konsiderasaun no respeitu klean ba nia). Lider karismatiku iha atributu ida-ne’e, sai estadista tanba nia matenek, konsistente, defende justisa ba ema-hotu, iha vizaun kona-ba oinsa atu rai ida-ne’e nia destidu to’o futuru.

Lidernasa transasional mak lideransa ne’ebé mak kontrola nia sub-ordinadu sira, uza ninia poder atu bele alkansa ninia objetivu, kontrola fortemente ninia elementu sira, fo pozisaun no fo kastigu  no normalmente aplika transaksaun hodi fo benefisiu ba ninia ordinadu sira.

Lee Mós :
CNRT Manan Muda Ataúru Sai Zona Espesiál, La Merese Sai Munisípiu

Lideransa tranformasionál mak modelu lideransa efetivu tanba maneja ka jere relasionamentu entre lideransa ho ema ne’ebé mak tuir nian, aposta ba fatór hanesan, jestaun risku, atensaun, komunikasaun, konfiansa no respeitu. Iha lideransa tranformasionál iha kredibilidade, tanba nia konsisténsia no komprimisu atu halo saida mak nia halo, kria oportuniade ba ema seluk, hodi aumenta ninia kompeténsia no nia abilidade no seluk mak iha hahalok “carring” katak hatudu nia atensaun, kuidade ba ema seluk, hodi ema seluk sente sentidu pertense ba organizasaun ida no atributu ikus mak iha komunikasaun di’ak ho ema seluk.

Lider Transformadór iha tenke iha vizaun hodi dezeña, esplika no konvense ninia sub-ordinadu sira kona-ba kondisaun iha future ne’ebé atu alkansa nomós atu konkretiza, iha poder influénsia, kontrola no dominiu ba ema ka grupu, atu nune’e iha suporta maka’as hodi bele alkansa objetivu no modalidade ikus mak tenke iha auto konfiansa, hodi hola desizaun bazeia ba esperiénsia moris lor-loron nian.

Rai-ida ka organizasaun ida, sei sente katak sei hetan grasa, bainhira iha lider ho modalidade karistmátiku ka transformasionál, tanba nia iha atributu kompleta, atu oinsá mak bele guia organizasaun ida ka nasaun ida, iha vizaun no misaun klara, atu bele lori nia rain ba dezenvolvimentu ne’ebé sustentável no prósperu.

Estadista loloos iha responsabilidade, determinadu atu luta, tane a’as integridade no dignidade estadu hanesan saida mak Saudozu Fernando de Araujo Lasama hateten “Ha’u nia dignidade, la a’as liu dignidade estadu,” tanba rai ida ne’e, rai Timor-Leste la dun presiza lider polítiku, maié presiza estadista ne’ebé mak iha konsisténsia, presistensia no determinadu, hodi liuta ba dignidade nasaun nian.  Ho baze problema nasaun nian hanesan atrazu dezenvolvimentu, nivel ki’ak aumenta, dezempregu aumenta no problema multidimensional seluk, presiza duni lideransa vizionáriu, kompetente no integridade a’as, hodi tane-as dignidade nasaun ne’e nian.

“Demokrasia rekere dialogu inkluzivu, dame, konstrutivu no respeita komponente hotu iha sosiedade iha sidade no nasaun,” tenik Papa Francisco iha enkontru annual ho diplomata husi nasaun 180 ne’ebé mak relata husi RMOL.ID sita husi Reuters iha Fevereiru tina 2021.

Lideransa ne’ebé mak di’ak kontribui mos ba exersisiu demokrasia, atu ema hotu livremente exerse ninia direitu, sente liberdade, sentidu pertense ba nasaun no mos sente, sentidu husi ukun rasik an. Prinsipiu ne’e mak refelete ba saida mak Papa Francisco deklara katak, demokrasia ne’e rekere diálogu.

Konkluzaun

Esénsia husi demokrasia mak entendimentu no toleránsia katak, simu diverjénsia pozisaun, maioria respeita maioria, diferensa preseptiva no respeita ema seluk nia direitu sira, labele ezerse ezajeradamente direitu, hafoin prejudika ema seluk nia direitu, iha demokrasia, iha direitus no limites, tanba ne’e iha sosiedade ida ne’e, iha rai Timur ida ne’e, ema hotu ne’ebé moris presiza tane a’as valor ida ne’e.

Lideransa partidária importante mos atu exerse kna’ar ida ne’e, katak sai lideransa demokrátiku atu bele akomoda diverjénsia hotu, tanba diverjénsia prespektiva sai hanesan elementu esenssiál ba prosesu demokratiku no husi diverjensia ne’e mak bele hamosu formulasaun ideia, polítika no estratejia ba governasaun, hodi lori rai ne’e ba dezenvovlimentu ne’ebé sustentável ba Timor-oan hotu.

Modalidade ida-ne’e, la’ós lider ne’ebé meramente politika, maibé tenke ema estratega no vizionária no hatene, oinsá mak materializa vizaun estratéjika ida, hodi lori nasaun ne’e ba oin, tanba lider polítiku bele barak, maibé entre sira, la’ós puramente estadista, nune’e se polítika puru mak lidera rai ida ne’e hafalun interesse barak, maibé futuru rai ne’e sei iha inserteza nia laran.

Nune’e, husi sirkulu eleitorál ne’e dadaun ne’e Timor-Leste hasoru, mak importante atu eleitoradu, sidadaun ne’ebé mak atu hili tenke hanoin ho rasionalidade katak “rai ida-ne’e, presiza estadista ida, lider polítiku – polítiku de’it la to’o,” sai polítiku bele halo promessa furak, maibé di’ak liu deside no fihir katak lider eh partidu ne’ebé uza morál hanesan baze, iha vizaun ba rai ne’e nia futuru no iha estratejia hodi materializa vizaun ne’e, sira duni mak ideal ba governasaun tuir mai.

Hakerek na’in: Aniceto Soares dos Reis (Alumni-UNTL)

Email: jireis118@gmail.com

Revizór: Miguel Gonçalves, Dosente Integrál (#DCS-FCS-UNTL)

REFERÉNSIA

Magnis-Suseno, Frans (1987). Etika politik, Prinsip Moral Dasar Kenegaraaan Moderen, Jakarta: PT Gramedia Pustaka Utama, Pag. 321, 369 no 449.

Assembleia Konstituante (2002). Konstituisaun Repúblika Demorkátika Timor-Leste, Pajina 6 no 19, http://timor-leste.gov.tl/?lang=tp

 Aleteia (2018). As 8 “bem-aventuranças do político”, segundo o inesquecível Cardeal Van Thuân, https://pt.aleteia.org/2018/10/21/as-8-bem-aventurancas-do-politico-segundo-o-inesquecivel-cardeal-van-thuan/

Parlamento Nacional (2004). Lei no. 3/2004 de 14 de Abril, sobre Partidos Politicos, https://www.mj.gov.tl/jornal/public/docs/2002_2005/leis_parlamento_nacional/3_200 4.pdf,

Mochere V (2022). Kutipan terbaik dari Niccolò Machiavelli,  https://azsayings.com/niccolo-machiavelli/kata-mutiara/86410

Clarke J. Freeman (1888). The difference between a politician and a statesman, https://www.goodreads.com/author/quotes/814943.James_Freeman_Clarke

Bismarch, O. V. (nd). A política é arte do Possivel, https://www.pensador.com/frase/MTg0MDg wMw/

 6,370 total views,  9 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “Timor Presiza Estadista, Lider Polítiku De’it L…” A few seconds ago

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No