ADVERTISEMENT

Utilizasaun Etíka Komunikasaun Polítika Eduka Eleitór Sira Iha Timor-Leste

Augusto Sarmento - #ElPar2023 · Opiniaun
  • Share

Hakerek na’in, Olimpio Teixeira  Ximenes, finalista husi Departamento de Comunicação Social, FCS-UNTL, Email: olimpioteixeira94@gmail.com,

Artigu ne’e revizaun teórika halo husi Miguel Gonçalves, Dosente Integrál DCS, FCS-UNTL.

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


Komunikasaun sai parte krusiál ida iha  ema nia moris loro-loron the daily humans life ne’ebé ita ema sempre utiliza hodi halo komunikasaun entre ema ida ho ema seluk  face to face or others people  nomós grupu liuhusi ema nia atividade sira presiza komunika malu hodi bele atinji objetivu ida.  Komunikasaun  hanesan fatór determinante iha ema-nia moris loro-loron nian, tanba hahú husi dader to’o kalan ita sempre hala’o komunikasaun ba malu. Nu’udar kriatura rasionál sempre presiza malu iha atividade sira. Liafuan komunikasaun etimolojikamente mai husi dalen Inglés katak “communication”  signifika fó troka hanoin ruma. Komunikasaun mós presiza iha aspetu  ne’ebé  troka  informasaun  sharing  the information entre individu, liuhusi sistema prosesuál ne’ebé hahú husi komunikadór ka emisór katak  ema ne’ebé hato’o informasaun no komunikante  ka reseptór  katak  ema ne’ebé mak simu informasaun.

Komunikasaun saida mak akontese bainhira ema ruma hato’o estímulu (mensajen) ne’ebé hetan signifikadu ruma ne’ebé ema seluk hatán (resposta). Tanba ne’e,  kontatu no komunikasaun ida-ne’ebé hanaran interasaun sosiál, (Purwoputranto 1996:12). Komunikasaun akontese kuandu komunikadór sira hato’o informasaun ba iha audiénsia sira hodi bele asesu ba informasaun liuhusi interasaun umana iha sosiedade nune’e hanaran interasaun sosiál.

Komunikasaun tranzmite informasaun hanesan ideia sira, faktu, opiniaun. Ho meiu ba komunikasaun bele “partilla koñesimentu sira, opiniaun, sentimentu  karik konversa seluk no hanoin kuandu ba ema ruma. (Maria & Andrade 1992: 79).Komunikasaun  ne’e parte ida ne’ebé ita ema uza atu espresa ka divulga informasaun opiniaun kona-ba  faktu sira ba ema seluk ne’ebé mosu iha moris loron-loron nian, no hato’o mós ita nia esperiénsia matenek servisu no seluk tan, liuhusi komunikasaun ka konversasaun.

Komunikasaun hanesan tranzisaun, simbóliku ne’ebé ema akomodasaun ambiente iha modelu tolu (3) maka: a) Desenvolve relasaun entre ho ema seluk. b) Troka ideia. c) Atu aumenta komportamentu ka eduka ema (Cangara, Hafield, 2006:17).

Atividade komunikasaun hametin ema nia relasaun umanu no profisionál. Liuhusi meiu komunikasaun, troka koñesimentu no informasaun ba malu kuandu iha asuntu pertinente ida nomós bele eduka ema seluk liuhusi konversasaun. Ezemplu  sidadaun ida iha nia pasadu ho karakter ne’ebé mak agresivu, maibé kuandu nia halo interasaun ho ema ne’ebé  iha edukativu bele muda nia karakter no hametin relasaun ho ema seluk.

Polítika ne’e mai hosi liafuan Polis ne’ebé signifika nasaun/estadu. Hosi liafuan Polis rezultadu maka liafuan politeia” signifika katak problema hotu-hotu kona-ba estadu; polites signifika sidadaun; polítiku sira signifika polítiku sira estadu nian no politicia signifika formasaun estadu, (Supardi, 2015:129-130).

Lee Mós :
Internet Falla, Perturba STAE Munisipiu

Polítika nia sentidu etimolojika mai hosi lian Gregu katak “Polis” sentidu estadu ka governu no “Politeia” sentidu katak asuntu hotu-hotu ne’ebé mai hosi estadu ka governu ida, oinsá bele sai ukun. Polítiku signifika matenek-na’in ne’ebé ko’alia kompriende no iha kapasidade atu lidera nasaun. Nune’e halo polítika oinsá bele lori aspetu benefísiu ba nia povu ka sidadaun sira. Liuhosi programa polítiku ne’ebé planu ona, kuandu polítiku na’in ukun nasaun ida, liuhosi depozita konfiansa hosi povu ho maneira eleisaun demokrátika.

Polítika mak estudu kona-ba polítika. Polítika mak atu buka moris di’ak. Tanba tempu susar tebes, sosiedade jere moris koletivu ho di’ak, ho konsiderasaun katak ema barak mak hasoru limitasaun rekursu naturál, ka presiza buka dalan atu fahe rekursu ho nune’e rezidente hotu-hotu sente kontente, (Budiardjo, 2007:13). Polítika indika mós oinsá povu fó konfiansa ba lider polítiku ida iha kapasidade atu iha planu no programa polítiku krevidível, nune’e lori no jere moris di’ak ba povu.

Komunikasaun polítika importante ida ba área polítika nian oinsá  polítiku sira  hato’o informasaun kona-ba planu no programa policy  prioridade sira ba ukun nian, ba nia militante, apoiante no simpatizante sira. Nune’e,  Timor-Leste kada períodu atu halo mudansa ba lideransa ukun nian liuhusi festa demokrásia tuir lei inan artigu 7 haruka  katak (Sufrájiu Universál no Multipartidarizmu) no aliñea b hatuur katak estadu fó valór ba partidu polítiku sira-nia kontribuisaun atu povu hakatak-sai nia hakarak rasik tuir organizasaun, no ba sidadaun nia partisipasaun demokrátiku iha hahalok ukun nian iha nasaun laran, (KRDTL, Artigu  7).

Nune’e, Timor-Leste daudaun ne’e iha prosesu prepasaun atu tama ba tempu kampaña ba eleisaun parlamentár , ne’e prezidente dekreta tiha ona sei realiza iha loron 21 fulan maiu tinan 2023. Tanba ne’e  partidu polítiku sira-ne’ebé konkore hamutuk  sanulu resin hitu (17) mak PDN, PLPA, PLP, PD, KHUNTO, PVT, UDT, PUDD, PR, UNDERTIM, FRETILIN, CNRT, CASDT, MLPM, PST, PDC no APMT partidu hirak ne’e mak selesionadu ona husi tribunál rekursu. Asesu husi média online TATOLI.IP,  Marques, Osória. 2023, “Partidu Polítika neen tau imajen no bandeira iha Buletin Votu”, https:/tatoli.tl/2023/04/05/partidu-politika-neen-tau-majen-no-bandeira-ihabuletin-votu/, asesu iha 02/04/2023 08.34 otl.

Husi partidu hirak kuandu atu tama ba konkore iha eleisaun tenki liuhusi kampaña eleitorál ho estratéjia sira hodi atrai nia militante, apoiante no simpatizante  sira  ho planu, programa sira-ne’ebé esensiál hodi lori nia efetividade, iha benefísiu no dinámiku hodi lori moris di’ak ba povu bem estar hodi  hetan konfiasa reprezenta povu ba tuur iha uma fukun Parlamentu Nasionál.

Lee Mós :
Partidu KHUNTO, Númeru Eleitór Influénsia Makaas

Biban ne’e maka polítiku sira hakat ba iha terenu hodi  hala’o idaidak nia komunikasaun polítika ba sidadaun sira atu ko’alia programa, planu, misaun no vizaun hodi atrai ka persuzaun ba eleitór sira atu ezerse diretu ba partidu polítiku sira-ne’ebé tau fiar ba iha festa demokrásia.

Komunikasaun polítika hanesan funsaun ida ne’ebé sempre eziste iha sistema polítika hotu-hotu, (Kamaruddin, 2015 : 6). Komunikasaun  polítika  mak komunikasaun ida-ne’ebé envolve mensajen polítika no autór polítiku sira halo relasiona ho poder, governu no polítika governu nian, ho komprensaun ida-ne’e hanesan siénsia ne’ebé aplika ba komunikasaun polítika la’ós buat foun ida. Komunikasaun  polítika  bele mós kompriende nu’udar komunikasaun entre sira-ne’ebé ukun no nia reiñu sira.

Komunikasaun polítika ne’ebé esplika ne’e kompriende konseitu komunikasaun polítika nian hanesan mensajen polítika, kanál ba audiénsia sira no nia efeitu no nia esplikasaun kompletu ho diskusaun kona-ba sistema polítika retórika polítika opiniaun públika, kampaña polítika publisidade marketing polítika relasaun públika, (Kamaruddin, 2015 : 6-6).

Komunikasaun sai pontu esensiál ba ema nia moris the communition part of essential of the  humans life  no direitu komunikasaun no informasaun ne’e perante ona iha lei inan konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste nian iha artigu 40 katak  Liberdade Ko’alia no informasaun nian (KRDTL, p.17). Iha faze liberdade espreszaun nia isin loloon maibé  utiliza ho  étika  atu nune’e bele komunika efeitu no efetividade ba ema atu satisfeitu ho informasaun ne’ebé ita hato’o, nomós bele eduka audiénsia sira. Utilizasaun étika komunikasaun ho efetividade mak tuir mai ne’e : a) Ko’alia lia loos no la bosok. b) Imparsialidade no transparénsia iha komunikasaun. c) Utiliza naran bolu ho kuidadu no respeitu. d) Utiliza mensajen ne’ebé efetivu no efisiente. e) Kontrola emosaun. f) Iha atitudi ne’ebé diak.

Tuir  Englehardt katak étika  komunikasaun polítika maka atu haree ba  persepsaun no asaun sira-ne’ebé  polítiku sira espresa iha palku polítika maibé tenki uza étika hodi bele eduka sosiedade atu bele sai ema ne’ebé  kumpri ba regulamentu sira. Nune’e mós étika no morál mak bele determina sala ka loos no influénsia ba regra sira eziste iha sosiedade (Shahreza, Mirza. 2017:  14).

Étika komunikasaun polítika ita haree liu ba politiku na’in sira ne’ebé  espresa nia hanoin ruma iha prosesu  pre no pos eleitorál  nian, atu konvense  eleitór sira atu eleje direitu vota ba partidu ne’ebé sira tau konfiansa ba iha festa demokrasia. Maibe lider politiku na’in sira utiliza étika komunikasaun atu bele eduka eleitór sira atu evita nia efeitu negativu. Ezemplu konkretu trata malu iha média sosiál facebook, whatsapp no plataforma digitál sira seluk, tanba komunikasaun polítika  la iha étika no morál, nune’e muda eleitór nia hanoin ba aspetu negativu nian.

Lee Mós :
Timor-Leste nia Resposta ba COVID-19: Situasaun sósio-ekonómika, dezafiu, no apoiu husi ONU

Konkluzaun! politiku na’in sira dadaun ne’e iha Timor-Leste tama ona ba ámbitu atividade pré no pós eleitorál ba eleisaun parlamentár tinan 2023, nune’e  partidu polítika sira komesa halo ona sira nian komunikasaun polítika ba apoiante, simpatizante no militante sira liu-liu planu, programa prioridade sira durante tinan lima (5) atu reprezenta  povu iha uma fukun Parlamentu Nasionál. Maibé liuhusi kampaña eleitorál ida-ne’e presiza utiliza étika komunikasaun polítika sein insulta malu, prekonseitu no konspirasaun polítika hodi bele konvense eleitór sira hodi kontribui ba estabilidade nasionál no garantia eleisaun parlamentár ne’ebé  justu, livre no segredu iha loron 21  maiu tinan 2023. Uza  étika komunikasaun polítika maka eduka eleitór sira prudente ba efeitu aat sira liuhusi meiu sira komunikasaun hanesan facebook, whatsapp no plataforma komunikasaun sira seluk ne’ebé dijitalizadu.

Liuhusi artigu ida-ne’e rekomenda katak (1) partidu hirak ne’ebé atu konkore iha eleisaun parlamentár 2023 hatudu kredibilidade iha étika komunikasaun polítika ho edukativu ba nia eleitór no adversáriu sira, (2) Uza oportunidade no uza étika komunikasaun iha prosesu kampaña nian ho seguru hodi konvense eleitór  sira, (3) eleitór sira iha vontade kontribui ba pás no estabilidade durante prosesu kampaña eleitorál iha festa demokrasia, (4) Uza kanál mídia nian liuliu media social hodi promove pás no estabilidade ba ema idaidak, família no sosiedade.

 

Referénsia

Budiardjo, Miriam. (2017). Dasar-Dasar Ilmu Politik. Yogyakarta : Pt Gramedia Pustaka Utama.

Cangara, Hafield. (2006). Pengantar ilmu komunikasi. Jakarta : PT Raja Grafinda  Persada.

Kamaruddin. (2015).  Komunikasi Politik. Jakarta :  Universitas Malikussaweh.

KRDTL. (2022) Konstituisaun Repúblika Demokrátika Timor-Leste, Díli: Asembleia Konstituente.

Maria Eva & Andrade Marina. (1992). Metodologia Do Trabalho Cientifico. São  Paulo Brazil: Editora Atlas S.A.

Marques, Osória. 2023, “Partidu Polítika Neen Tau Imajen No Bamdeira Iha              Buletin Votu”, https:/tatoli.tl/2023/04/05/partidu-politika-neen-tau-majen-             no-bandeira-ihabuletin-votu/, asesu iha 02/04/2023 08.34 otl.

Purwoputranto. (1996). Sosiologi 1 A. Yogyakarta: Kanisius, (Angota IKAPI).

Shahreza, Mirza.  2017.  Etika Dalam Komunikasi Politik.  Jakarta: Bogor.

Supardi. (2015). Dasar-Dasar Ilmu Social. Yogyakarta: Ombak.

Tatoli, IP (2023). Partidu-polítika neen tau majen no bandeira iha bulletin votu, https:/tatoli.tl/2023/04/05/partidu-politika-neen-tau-majen-no-bandeira-ihabuletin-votu/, asesu iha 02/04/2023 08.34 otl

 3,853 total views,  3 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “Utilizasaun Etíka Komunikasaun Polítika …” A few seconds ago

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No