DILI (timorpost.com)—Timor Resource mak kompañia ne’ebé governu liuhusi Timor Gap halo parseiru hodi fura mina no gas rai-maran iha Munisípiu Kovalima no Manufahi. Liu halo kontratu.
Hahú kedas iha tinan 2016 Timor Gap aprezenta Kompañia Timor Resources husi Austrália hanesan parseiru ba projetu petrolífera. Nune’e, iha kontratu fahe partisipasaun (asaun/saham) 50% no selebra kontratu produsaun hanaran Product Sharing Contract (PSC) lokaliza iha Covalima no Manufahi.
Tama iha faze perfurasaun iha tinan 2017 hahú atividade leno rai-okos uza teknolojia ne’ebé iha no rekolla dadus iha rai-okos. Atividade ne’e hala’o to’o tinan 2019 halo estudu iha munisípiu rua refere.
Primeiru-Ministru Taur Matan Ruak maka ofisialmente halo lansamentu ba prosesu perfurasaun mina matan hahú iha fulan Outubru tinan 2021.
“Kontratu ne’e hatete katak, Timor Resources hala’o atividade to’o (gasta) USD 55 miloens (inklui taxa no seluk tan). Kuandu to’o ona ida ne’e Timor Gap tenke tama ona ho nia parte,” Manager Country Timor Recources, Filomeno de Andrade haktuir ba Timor Post via telefone, Sesta (26/05/2023).
Filomeno hatete, to’o agora Timor Resources gasta tiha ona liu miloens USD 60, maibé Timor Gap nonook hela.
Nia dehan, prosesu normal iha kontratu sira atu iha progresu ne’ebé lais i di’ak maka parte rua tenke pro ativu. Maibé iha kazu daudauk maka kompañia kumpre ona nia devér maibé Timor Gap laiha reasaun tuir kontratu entre parte rua porsentu 50-50.
“Realidade, Timor Gap la assume responsabilidade ho di’ak. Situasaun hanesan ne’e ami labele konvense tan doadór sira atu fó tan osan kuandu parte seluk (Timor Gap) nonook hela hanesan ne’e,” Filomeno subliña.
Filomeno kompara de’it negosiasaun ka servisu ki’ik ida mós parte rua tenke iha reasaun hotu tuir akordu atu nune’e bele atinje lalais tárzetu.
Nia dehan, implikasaun husi Timor Gap abandona nia responsabilidade boot tebes ba atividade kompañia nian, tanba loroloron Timor Resources gasta osan boot maka hala’o servisu.
“Kompañia gasta 100 mil dolar kada loron,” Filomeno haktuir.
Maski nune’e, parte Timor Resources konfirma katak, durante tinan hitu (7) sai hanesan parseiru ba governu liuliu Timor Gap nunka para hala’o atividade. Iha altura Covid-19 maski iha empreza barak paradu, no difikuldade oioin maibé Timor Resources kontinua hasoru to’o agora.
“Ami nunka para tuir kontratu ka kompromisu ne’ebé iha, ami la sees ba sorin. I ba oin ami fiar katak ho governu tuan ladún susesu, maibé ho governu foun sei la’o di’ak liu tan,” Filomeno salienta.
Tuir Timor Resources, mina no gas ne’ebé sira fura iha Kovalima hatudu kualidade aas tebes, no sampel haruka ona ba Indonézia no nia rezultadu sei aprezenta ba ANPM nu’udar órgaun reguladór no governu (MPRN).
“Timor Resources hakarak kaer metin kompromisu ida ne’e (ho Governu/Timor Gap),” Filomeno hatete.
Entretantu iha oportunidade, Filomeno klarifika mós katak, ekipamentu sira ne’ebé Timor Resources tula fila ona ba Indonézia no Austrália ne’e la’ós tanba kompañia retira ona, maibé ekipamentu sira ne’e uza de’it iha faze dahuluk perfurasaun.
Filomeno mós rejeita informasaun katak, kompañia hasoru difikuldade iha parte tékniku liuliu hasoru fatuk iha rai okos.
“Iha rai okos ne’e fó dezafiu barak, maibé ami la hakfodak ba ida ne’e. Tanba ne’e maka to’o agora perfurasaun la’o hela. Úniku razaun de’it maka Timor Gap tenke kumpre kontratu. Problema mak ida ne’e de’it,” Filomeno subliña.
Entretantu to’o notísia ne’e públika Timor Post seidauk konsege hetan konfirmasaun husi parte Timor Gap. Iha edisaun hirak tuir mai Timor Post hala’o kna’ar ida ne’e hodi kompleta direitu informasaun públiku nian.
1,693 total views, 6 views today






