Husi: José Raimundo Ximenes
Introdusaun
Nasaun Timor Leste hahu tinan 2020 moris iha situasaun emerjénsia tanba covid-19, halo ema barak lakon servisu, lakon rendimentu ekonomia, no mínimu kontaktu iha atividade ekonomia. Iha tinan ne’e komesa mosu fali kondisaun emerjénsia, tanba mosu inflasaun ne’ebé sai áas iha nasaun Timor Leste.
Tuir dadus ne’ebétreding economicfo sai iha fulan Juñu katak iha tinan ne’e, nasaun Timor Leste nia nivel inflasaun sa’e ba 7.4%.Inflasaun ne’ebésa’efo impaktu ba ekonomia rai laran. Tuir dadus ne’ebéMinisteriu Finansas fo sai katak husi fulan Janeiru too Maiu tinan ne’e, nasaun Timor Leste lakon dolar amerikanu milaun 1,6 husi impaktu global inflasaun.
Oinsá nasaun ne’e bele resolve problema inflasaun iha rai laran? Atu resolve inflasaun iha nasaun ida, presiza servisu hamutuk ne’ebé konkretu entre sosiedade, governu, no mos setór privadu ne’ebé sai hanesan emprezariu. Inflasaun hanesan kondisaun sasán folin sa’e emjerál.
Tuir banku mundial, sentidu husi inflasaun hanesan sasán folin sa’e emjeral no nafatin iha durasaun tempu ne’ebé naruk.Sasán folin sa’e husi sasánida too rua ba leten ne’e seidauk bele dehan hanesan inflasaun, maibe se karik sasán folin sa’e emjeral katak sasán nesesidade báziku too tersiaria hotu folin sa’e, ida ne’e mak hanaran inflasaun.
Emjeral inflasaun ne’e mosu tanba aumenta orsamentu produsaun, tasa sa’e no seluk tan. Kondisaun inflasaun iha nasaun idabele fo influensia ba atividade ekonomia no dezenvolvimentu. Ho ida ne’e presiza rezolve lalais kondisaun refere, atu nune’e labele fo impaktu ba tempu naruk.Inflasaun mos hanesan folin sasánsa’ene’ebé la balansu ho valor osan nian.
Impaktu husi Inflasaun ba Nasaun
Impaktu inflasaun ba nasaun ne’e fahe ba parte tolu mak hanesan: ida, inflasaun mosu tanba folin produsaun sa’e (cost push inflation); rua, inflasaun tanba husu (Demand Pull Inflation); tolu, movimentu osan sai áas. Tuir mai sei iha esplikasaun kona-ba impaktu tolu ne’e.
- Inflasaun mosu tanba kustu produsaun sa’e (cost push inflation)
Impaktu husi inflasaun ida ne’e tanba produsaun no distribusaun komesa mohu, maske emjerál laiha mundasa ne’ebé signifikadu. Tuir mai produsaun akontese tanba influensia husi buat balun hanesan problema ba fonte produsaun, dezastre naturais, escasser matérial primaria atu valorize produsaun refere. Ho nune’e hamosu escasser produsaun ne’ebé relasiona ho produtu iha merkadu. Tuir fali mai, kustu produsaun sa’e bele fo mos impaktu ba folin material primaria nian sa’e. Iha parte seluk inflasaun ne’e mosu tanba salariu sa’e, exemplu salariu mínimu sa’e.
- Inflasaun tanba husu (Demand Pull Inflation)
Impaktu inflasaun seluk ne’ebé akontese tanba husu ou hakarak sosiedade nian ne’ebé forte ba sasánida. Inflasaun mosu tanba iha hakarak ne’ebé boot husi grupu sosiedade. Tanba ne’e fo influensia ba folin sasánsa’eáas.
- Movimentu osan sai áas
Impaktu husi inflasaun ne’ebé akontese tanba movimentu osan iha sosiedade, barak liu idane’ebé mak ema presiza. Wainhira valor sasán nafatin, maibe movimentu osan sa’e makaas. Ho ida ne’e halo sasán folin sa’e too pursentu 100. Problema hirak ne’e bele akontese tanba governu aplika sistema orasamentu ne’ebé la estabil, entaun halo governu presiza impresta osan husi fatin seluk. Entaun halo movimentu osan iha sosiedade aumenta barak, ikus mai hamosu inflasaun. Maibé ida ne’e nunka akontese.
Inflasaunno EmpréstimuTimor Leste nian
Bazeia ba dadus husi banku mundial katak iha tinan ne’e inflasaun global sa’e ba 14,4%, bele dehan hanesan era hiperinflasaun. Inflasaun global ne’ebésa’e fo mos influensia ba atividade ekonomia iha nasaun Timor Leste, tanba iha loron 21 fulan Jullu tinan 2022 inflasaun iha Timor Leste sa’e ba 7,4%.
Oitavu Governu Konstitusionál tinan ne’e empresta osan husi Banku Dezenvolvimentu Aziátiku (ADB) no JICA ho montante dolar amerikanu millaun 70, hodi finansia dezenvolvimentu iha rai-laran.Prezidente Komisaun C ne’ebé trata Asuntu Finansas Públika Maria Angelica Rangel Relata, osan empréstimu ne’e prevé iha Orsamentu Jerál Estadu 2022, no dadaun ne’e governu ejekuta ona pursentu 16 liu.
Konkluzaun no Kritiku
Ita haree ba problema inflasaun no empréstimu husi governu nian ne’e ho valor ne’ebé boot, maibé invetimentu saida mak presiza nasaun ne’e halo hodi taka empréstimu no hamenus inflasaun ne’e? Ita bele kritiza katak menus atendimentu ba problema hirak ne’e, bele fo impaktu ba ezistensia nasaun nian iha futuru, liu-liu iha area investimentu.
Nasaun ne’e monu ba krize ekonomia tanba dalaruma governu la iha no tarde atu resolve problema nesesariu sira ne’ebé povu hasoru, exemplu iha tinan ne’e sasán báziku sira folin sa’emaka’as. Iha parte seluk, desizaun governu emprésta osan husi fatin seluk, loloos ne’e ejekuta ba investimentu laos ejekuta ba subsidiu. Ita haree katak Orsamentu Jerál Estadu iha tinan ne’e ejekuta barak liu ba subsidiu. Iha parte seluk estadu ejekuta ba subsidiu ne’e tanba hakarak haree povu moris diak, maibe ne’e ba tempu badak. Presiza tau iha hanoin katak wainhira ita impresta osan boot presiza investe mos ba futuru.
24,945 total views, 3 views today
Bele hare Video Seluk :