Reportajen Jornalista Cesario de Sousa/Editora Isabel Ermelita
DILI (Timor Post) – Iha kompañia nasionál neen maka halo ona esportasaun produtu maek, kafé no produtu sira seluk ba Indonézia no Tailándia.
Ministru Agrikultura no Peskas (MAP), Pedro dos Reis, ne’ebé halo lansamentu ba produtu lokal hodi esporta ba rai liur, ne’ebé maka halo husi kompañia nasionál, hateten lansamentu ida ne’e nu’udar lansamentu esportasaun ba iha produtu lokál ne’ebé maka ita nian agrikultór sira produz, sosa husi emprezáriu nasionál sira atu halo esportasaun ba rai li’ur.
“Ohin ita halo lansamentu atu halo esportasaun, au mézmu tempu atu fó motivasaun ba ita nia agrikultór no joven sira iha terenu hodi hatudu katak, mezmu ke ita iha hela situasaun pandemic nia laran, maibé ita nia atividade liuliu ministériu nia laran servisu hamutuk ho emprezáriu sira la para,” informa Pedro dos Reis hafoin halo lansamentu ba produtu lokál ba esportasaun iha rai li’ur ne’ebé maka halo husi kompañia nasionál ba jornalista sira iha Kolmera, tersa (15/06).
Nia dehan, tipu produtu ne’ebé maka atu esporta ba li’ur hanesan maek, kamii kafé no produtu sira seluk.
“Produtu sira ne’e sei esporta ba iha Indonézia no Tailándia, no Ministériu Agrikultura no Peska (MAP) sei kontinua fó oportunidade ba iha emprezáriu nasionál atu kontinua halo esportasaun,” Pedro hateten.
Iha fatin hanesan, Diretór Kompañia Proloka, Tji Vu Sing , hateten kompañia proloka iha tinan ne’e hetan oportunidade halo esportasaun produtu lokál ba iha estranjeiru.
“Produtu ne’ebé maka ami esporta ba li’ur agora iha kontentór haat, ho kuantidade tonelada atus ida, tipu produtu sira ne’ebé maka ami atu esporta maka hanesan kafé, maek, kamii, nuu no produtu sira seluk,” nia informa.
Nia dehan, produtu hirak ne’e parte kompañia hahú halibur iha fulan kotuk.
“Ami hahú produtu sira ne’e iha fulan Maiu, hanesan kafé no maek, ami buka husi Ermera, Maubise, Aileu, Ainaru no Same enkuantu hanesan nuu, kamii no produtu sira seluk ne’e mai husi munisípiu parte lorosa’e nian no produtu sira ho kontentór haat ne’e ami sei exporta ba Tailándia,” Diretór Kompañia Proloka, Tji Vu Sing afirma.
Nia dehan, parte kompañia proloka antes ne’e mós halo ona esportasaun produtu lokál ba nasaun baun hanesan Indonézia, Tailándia Vietname, Xina no Japaun.
“Ami mós antes ne’e halo ona esportasaun produtu lokál ba nasaun balun, no ita nia nian produtu sira hanesan maek kamii no seluk ne’e ema ne’e ema sei ba kozmétika bele halo goma bele halo sao mie no gerry,” nia dehan.
Diretór kompañia proloka, agradese ba parte kuarentena no alfándega tanba daudaun ne’e hafasil ona empreza nasionál sira bainhira trata dokumentu ba esportasaun nian.
Maski nune’e, Diretór kompañia proloka husu ba portu atu autoriza ró tama semana ida dala ida, labele semana rua dala ida nune’e bele ajuda atividade esportasaun iha Timor-Leste.
Entretantu, Embaixadór Indonézia iha Timor-Leste, Sahat Sitorus, afirma kona ba atividade esportasaun, Indonézia promete sei tulun empreza Timoroan hodi bele halo esportasaun produtu ne’ebé maka Timor-Leste iha, tanba Timor-Leste nu’udar nasaun ida ne’ebé iha produtu lokál barak no presiza promove.
Iha fatin hanesan, Embaixadór Tailándia iha Timor-Leste, Ekapol Poolpipat, sente kontente partisipa iha lansamentu atividade esportasaun ne’e no promete sei ajuda Timor-Leste kontinua exporta produtu ne’ebé maka Timor-Leste iha.
Kompañia Proloka, Timor global, kompañia Crate Castle, Esmelia, Mandarlin no empreza Tuli start, kompañia sira ne’e hetan sertifikadu esportasaun produtu lokál ne’e atribui husi Ministériu Agrikultura no Peska.
Proloka, Timor Global, Tuli start, Grate Castle, Esmelia, Mandarlin, ne’e mak ninia dokumentu kompletu ona atu hala’o esportasaun produtu lokál ba Indonesia.
Serfikadu ne’e, hanesan asaun koletivu no korajen ida ho sentidu katak regulador, servidór atu kontribui nafatin ba dezenvolvimentu nasionál iha setór agríkola.
Produtu sira ne’ebé atu esporta mak hanesan, maek fini, maek matak, maek maran, kamii moos, kamii kulit, kaiju, kafé rabusta moos, kafé rabusta kulit, kafé arábika kulit, cengkeh no nuu maran.
Iha mós kompañia sira ne’ebe hetan servifikadu lisensa esportasaun nian, maka hanesan Proloka, Timor Global, Tuli start, Grate Castle, Esmelia, Mandarlin, Acelda, kafé lorosa’e no CCT. (Notisia seluk bele lee iha Jornal Timor Post)
1,192 total views, 6 views today
Bele hare Video Seluk :