ADVERTISEMENT

Firaku-Kaladi “Fratelli Tutti” (III: Patriotismo Constitucional): Preâmbulo CRDTL dehan “… desenvolvimento de uma sociedade solidária e fraterna”

Timor Post - Opiniaun
  • Share

Martinho G. da Silva Gusmão

Movimento Patriotismo Constitucional

Iha filosofia politica, PREÃMBULO ba Constituição hotu-hotu husi “tradição mais antiga” hanaran “Esprit d’un nation” (Montesquieu) ka “Geistliche hintergrund” (Hegel). CRDTL mos hakat tuir espirito ida ne’e. Tan ne’e mak iha ANOTAÇÃO dehan “Preâmbulo … o marco histórico do nascimento do novo Estado soberano” nebe hanaran Timor-Leste; hatutan “narrativa autêntica” hodi hatene no hakerek historia Timor-Leste nian.

Tuir hau nia hanoin, Preâmbulo CRDTL ninia espirito nacional la’os de’it hatur iha historia POLÍTICA (frente clandestina; frente diplomática) ho MILITAR (frente armada), maibe mos IGREJA CATÓLICA. Kaer hikas Benedict R.O’G. Anderson nia liafuan karik, bele dehan Igreja Catolica ne’e hanesan locus classicus (tempat klasik) ba “nationalizing effect”; fatin nebe frente clandestina halo sira nia “markas besar”, frente diplomática hetan sira nia “ponte” ka “fonte da informação”, no militar sira hetan “logística”.

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


Maibe, dala barak liu ita seidauk hatur didi’ak papel Igreja nian tuir conceito histórico no teológico. Hare didi’ak PREÂMBULO CRDTL dehan (1) “Na sua vertente cultural e humana, a Igreja Católica em Timor-Leste sempre soube assumir com dignidade o sofrimento de todo o Povo, colocando-se ao seu lado na defesa dos seus mais elementares direitos; (2) “Interpretando o profundo sentimento, as aspirações e a fé em Deus do povo de Timor-Leste; no (3) “[…] desenvolvimento de uma sociedade solidária e fraterna”.

COLONIZAÇÃO CULTURAL vs CULTURA DEMOCRÁTICA – hare ba conceito “cultural”, ita hasoru situação rua nebe ligado! Papa Francisco ko’alia konaba “colonização cultural”. Nee hanesan Franz Fanon dehan karik “colonization of mind”. Wainhira colonialista sira hatun no harahun Timor nia cultura ho moris humana nian, Igreja Catolica mak hamrik atu defende. Tuir historia, dehan katak PORTUGAL tama iha Timor iha 1515. Saida mak sira halo? Borja da Costa hakerek “susu ita rai bokur// ita isin bokur”! Ka, “barbaramente civilizaste na demagogia da tua grei// brutalmente colonizaste na ambição da tua grandeza”. Se educação sai hanesan fatin nebe hamoris “civilização”, bele dehan, Portugal hahu deit loke escola iha 1915. Igreja Catolica hahu ona iha 1770-1774 hodi loke seminário ida iha Oe-Cusse, seluk iha Manatuto; iha 1882 loke escola ba professor catequista sira iha Lahane, no 1897 loke tan ida iha Soibada. Iha 1937, loke tan seminário iha Soibada, ikus mai muda ba Lecidede ho Dare. Ema nebe importante liu atu hamosu “decolonization of mind” mak Dom António Joaquim de Medeiros, tuir mai mak Dom Jaime Garcia Goulart. Tuir jornalista Jill Jollief hakerek kata Bispo Jaime hanesan “a man of more democratic temper who had influenced a generation of burgeoning East Timorese nationalist” (JJ, “Bishop Kept Timor secrets to himself”, The Sydney Morning Herald, 29 August 2002). Nune’e, sei Preâmbulo ko’alia konaba CULTURA DEMOCRATICA, fatin nebe sira hodi aprende ba mak Seminario. Figura sira hanesan Francisco Xavier do Amaral, Nicolau dos Reis Lobato, José Alexandre Gusmão, Afonso Redentor, Abilio Araujo, Rogério Lobato, no seluk tan, inclui husi Escola Soibada hanesan Ramos Horta, Borja da Costa no lubuk ida tan … produto husi Igreja Catolica. Sira ne’e mak hari’i ASDT ba FRETILIN. Husi UDT no APODETI mos barak liu mak mai husi Escola Catolica. Los duni “Na sua vertente cultural e humana, a Igreja Católica em Timor-Leste sempre soube assumir com dignidade o sofrimento de todo o Povo, colocando-se ao seu lado na defesa dos seus mais elementares direitos”. Hau hanoin, Igreja Catolica mak hanorin no hametin Povo atu halo “descolonização da interioridade”.

Lee Mós :
Deklarasaun Rendimentu Bens & Interesses Nudar Medidas Preventiva Hodi Ivita Konflitu Interesses Iha Autoridade Públiku

PROFUNDO SENTIMENTO … FÉ EM DEUS. Hau le husi matenek nain sira hanesan Ruth Benedict, “Patterns of Culture” (1958); William James, “The Variety of Religious Experience” (1958); Rudolf Otto, “The Ideia of the Holy” (1958), hau hanoin katak LULIK ne’e hanesan “profundo sentimento” husi Povo Timor. Timor ninia estrutura religiosidade ne’e hahu husi EMA ba RAI LULIK hodi hakat ba MAROMAK, katak naroman boot ida nebe nabilan leno ema nia fuan laran. Wainhira Igreja Católica tama, Timor oan hare fali husi MAROMAK tun mai RAI, mai moris tuir EMA nia historia. Iha LAUDATO SÍ, Papa Francisco ko’alia duni konaba RAI LULIK wainhira ita ema hakesi ba “profundo sentimento” no simu hanesan “fé em Deus” (LS: 146).

Lee Mós :
Tamba Saida TL Fahe Receitas 30% ho Australia iha Kampu Gas Greater Sunrise

SOCIEDADE SOLIDÁRIA E FRATERNA – tuir Gerard Antoine (1982) no Antonio M. Baggio (2007) dehan katak conceito “Fraternité” hamrik ho ai-rua “solidarité” ho “participation”. Iha encíclica “Fratelli Tutti”, Papa Francisco bolu sarani sira atu halo politica lolos nian ne’e tenki iha “solidariedade”, “participação”, no “subsidiariedade”.

SOLIDÁRIA, tuir Gerard nia liafuan sira karik, ita bele hare CRDTL ninia espirito mak hatur progresso (a) “de la solidarité chrétienne à la solidarité sociale”, katak Constituição hatur duni atu ita hotu moris husi solidariedade nudar sarani atu fo sasin konaba solidariedade sosial. Atu hametin “solidaria” ida ne’e, Papa Francisco bolu nafatin Igreja Catolica atu loke liman no loke fuan ba religião sira seluk (liu-liu, maun-alin Protestante; no maluk sira Islam). Religiao mak sai modelo, sai paradigma diak liu atu oinsa mak hametin SOCIEDADE ida nebe SOLIDÁRIA. Nune’e mos (b) “… dimension ‘humaine’/ ‘internationale de la solidarité” – katak, iha Constituição nia laran, ita buka hare ita nia relação humanitária no internacional hatur iha solidariedade nia laran. Papa Francisco fo hanoin, dala barak liu ajudo humanitária ka ajudo internacional sai fali fatin ba exploração do homem pelo homem. Tuir mai, Gerard mos hakarak sukit konaba (c) “… des equivoques dans le discourse politique” — nia atu dehan lalika fiar lalais ba politico sira nebe ko’alia dehan hanoin Povo, ka hadomi Povo, ka salva Povo. Exemplo ida mak “KARIDADE”. Tuir lolos, Parlamento Nacional mak tun bebeik ba baze atu “hakbesik aan ba Povo”, tan sira mak iha Orçamento. Sira la halo! Tur mak murmuran, ko’alia barak! Ema seluk halo, sira “ribut” fali. Ikus liu (e), Gerard hakerek “un sentiment de solidarité et de bonne camarderie que vous appréciter” — katak, sentimento ba solidariedade no camarada mak ita halo diak ba malu, ka aprecia ba malu. Labele bolu malu kamarada, maibe selok malu no halo aat ba malu, depois hamutuk halo aat ema seluk. Filosofo Catolico ida nebe contribui maka’as ba Igreja mak Maurice Blondel, hakerek livro “L’Action”, dehan katak “camaraderie” (bolu malu kamarada) ne’e lolos karik ema nebe iha duni “solidarité humaine” (solidariedade humana). Nee atu hatudu katak sarani sira nebe diak mak wainhira dehan “kamarada”, laos deit ba ninia partido ka grupo, maibe ba ema tomak. Liafuan “camarada” sai aat no brutal, tan buka atu elimina ema seluk nebe la tuir Partido nia doutrina.

Lee Mós :
Vota Ho Konsiensia No Responsabilidade Hodi Lori Timor Ba Oin Ho Fiar-An ‘husi povo, ba povo, ho povo no iha povo’

PARTICIPAÇÃO. Iha Constituição nia laran, liafuan “participação” ne’e usa barak tebes hakait ba cultura politica, historia da luta, realidade social, esforço cultural, vida internacional, maibe mos to’o família, educação! Artigo barak iha CRDTL mak hakerek konaba assunto ida ne’e.

Iha tan liafuan seluk SUBSIDIARIDADE … Papa Francisco hametin liu tan Igreja Católica nia hanoin katak, comunidade de base ne’e sustenta sira nia aan rasik, decide ba sira moris rasik. Ne’e katak, Comunidade hare nia moris rasik. Wainhira sira labele ona mak hafoin Estado tun ba ajuda. Maibe, labele Estado halo promessa bara-barak, ko’alia maka’as los dehan hadiak povo nia moris; ikus mai Estado hare katak nia la iha capacidade nune’e fila lia lalais ba fali insulta fali Povo dehan “anjo”, “Governo la sala” …!!! Ka, dehan promete loke campo de trabalho, maibe tan labele halo la iha capacidade atu realiza, nune’e fila lia tun, fila lia sae. Ho liafuan badak, “subsidiariedade” katak wainhira Povo bele halo los no diak, Estado nia aparatus labele ba fali kedok tun kedos sae hodi halo Povo sai mukit liu fali.

FRATELLI TUTTI ne’e hanesan apelo foun, liu-liu ba Igreja Catolica hanesan iha Timor-Leste atu sai pioneiro ba mudança iha level hotu.

 1,238 total views,  3 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “Firaku-Kaladi “Fratelli Tutti” (III: Patriotism…” A few seconds ago

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No