ADVERTISEMENT

SIDADAUN IHA DIREITU ATU LA AUTORIZA ATUASAUN RUMA HOSI PESOÁL SAÚDE KONTRA DIREITU PERSONALIDADE SIRA (VIDA NO KORPU)!!!

Timor Post - Opiniaun
  • Share
José Boavida Simões

Hakerek-Nain: José Boavida Simões

Faculdade de Direito da UNTL

ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA


RENETIL, REGIÃO AITANA-BALI 

Prontu serbi hodi salva ordenamentu jurídiku Timorense

  1. Introdusaun

Bazea ba observasaun kona-ba diploma sira-ne’ebé mak ko’alia kona-ba deklarasaun no medida ezekusaun Estadu Emerjénsia (EE) ba fulan Maiu 2021, iha kontradisaun ne’ebé mosu entre Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio ne’ebé mai hosi GOV ho Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril ne’ebé mai hosi Prezidente Repúblika (PR) no Lei do Sistema da Saúde (LSS) ne’ebé mai hosi Parlamento Nacional (PN). Nune’e, elaborasaun ne’e mosu ho objetivu atu fó esplikasaun problema refere.

  1. Apresiasaun Jurídika ba Faktu Jurídiku em causa

Kontradisaun entre Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio ho Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril no LSS mosu, espesifikamente, iha dispozisaun kona-ba “operasaun ezame médiku massa ka aleatória obrigatóriu” ne’ebé bele esplika hanesan tuirmai:

Primeiru, al. b) e h) do artigo 6.º do Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril rasik hateten katak, deklarasaun EE la afeta ba direito à integridade Física (direitu ba integridade isin ka korpu) NO MÓS LA IHA SUJEISAUN BA TRATAMENTU KA PUNISAUN KRUÉL KA DEZUMANU KA DEGRADANTE. Alende ida-ne’e, al. g) artigo 4.º mos hateten katak, suspensaun ba direitu rezisténsia ne’e, ninia karáter parsiál no la’os total. Liga ba atuasaun pesoál saúde, karik iha violasaun ba integridade fízika ka IHA TRATAMENTU DEZUMANU KA DEGRADANTE RUMA SIDADAUN SEI BELE REZISTE TANBA SUSPENSAUN LA APLIKA BA KESTAUN NE’E!!!

Segundu, al. b) do artigo 7.º da LSS hateten katak “UTENTE SIRA IHA DIREITU ATU SIMU KA REKUZA PRESTASAUN KUIDADU NE’EBÉ MAK EMA PROPOEN BA SIRA, ESEPTU BA KAZU NE’EBÉ LIGA HO IDADE MENÓR KA HO INKAPASIDADE SIRA” (decidir receber ou recusar a prestação de cuidados que lhes é proposta, salvo disposições especiais relativas aos menores ou incapazes). Katak, LSS rasik fo “liberdade” ba sidadaun atu bele deside kona-ba tratamentu ne’ebé pesoál saúde atu halo ba sira. Hanoin ne’e, ninia baze mai hosi artigo 30.º da Constituição da República Democrática de Timor-Leste (CRDTL) kona-ba direitu ba liberdade, seguransa no integridade pesoál (ne’ebé liga mos ho direitu ba isin ka korpu). Direitu ne’e rasik fundamental tebes no laos atribuidu hosi Estadu tanba iha nanis ona antes ezisténsia Estadu (Estadu so bele rekoñese, la’os atribui). Ho razaun ne’e mak, IHA EE, mezmuke iha suspensaun ba liberdade balun, ESTADU LA SUSPENDE DIREITO Á INTEGRIDADE FÍZIKA (direitu ba isin ka korpu) [al. b) do artigo 6.º do Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril]. Nune’e, LA BELE IHA DAUN KA EKIPAMENTU SAÚDE SÁ DE’IT MAK “TAMA” BA EMA-NIA ISIN, SEM AUTORIZASAUN HOSI NAIN-RASIK!! SIRA-NEEBÉ MAK HALO KOASAUN ATU HATAMA EKIPAMENTU SAÚDE SÁ DE’IT BA EMA SELUK NIA ISIN, BELE KONSIDERA NU’UDÁR KRIME OFENSA BA INTEGRIDADE FÍZIKA [Artigo 145.º do Código Penal Timorense (CCT)].

Lee Mós :
Resultadu 120 Dias; Reformasaun Administrasaun Publika sai Administrasaun Politika

Terseiru, enkuantu Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril no LSS proteje integridade fízika, al. d) do n.º 1 do artigo 10.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio hateten katak, “sira-ne’ebé mak rekuza ezame médiku diagnóstiku obrigatóriu sei sujeta ba izolamentu profilátiku obrigatóriu”. Atu hetan ninia problema loloos, formulasaun ne’e tenke liga ho dispostu sira iha artigo 8.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio, nakfahe ba presupostu 3 (tolu) hanesan tuirmai: a) Ezame médiku obrigatóriu ba sira-ne’ebé aprezenta sintomas COVID-19; b) Ezame médiku obrigatóriu ba sira-ne’ebé mak iha kontatu próksimu ka hela hamutuk ho sira-ne’ebé kontaminadu COVID-19; c) Sira-ne’ebé mak hetan operasaun massa ka aletória (random ka acak) tuir kritériu definidu hosi autoridade saúde. Iha ne’e, la iha problema karik al. d) do n.º 1 do artigo 10.º aplika ba sira-ne’ebé tama iha al. a) e b) do artigo 8.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio tanba hatudu ona ESTADO DE NECESSIDADE EM CONCRETO (la’os risku posível), iha certeza no segurança jurídica. Maibé, problema mosu wainhira tama aplika ba sira-ne’ebé tama ba kategoria iha al. c) do artigo 8.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio tanba LA IHA ESTADO DE NECESSIDADE EM CONCRETO NO VIOLA PRINCÍPIO CERTEZA NO SEGURANÇA JURÍDICA NE’EBÉ DIREITO PRETENDE ALKANSA. Bele dehan katak, karik aplika ba al. d) do n.º 1 do artigo 10.º ba al. c) do artigo 8.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio, IHA NE’E IHA ONA VIOLASAUN BA INTEGRIDADE FÍZIKA ne’ebé Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril no LSS proteje (no mos ninia baze mai hosi artigo 30.º da CRDTL). Tanba iha violasaun, Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril no LSS FO DALAN ATU SIDADAUN BELE REZISTE HOSI AKTU NE’E.

Lee Mós :
Opiniaun: LA BELE DÚN DEPUTADU SIRA FAHE OSAN US$ 500.000,00 LA HO BAZE LEGÁL

Razaun reziste ne’e rasik mai hosi PRINCÍPIOLEX SUPERIOR DEROGAT LEGI INFERIORI” (norma ka Lei ne’ebé superior prevalese sobre Lei ne’ebé inferiór). HAREE FALI BA HIRARKIA NORMA JURÍDIKA DECRETO DO GOVERNO N.º 15/2021 DE 5 DE MAIO NE’E KONSIDERA LEI INFERIÓR (KI’IK) LIU LSS NO DECRETO PRESIDENTE DA REPÚBLICA N.º 24/2021 DE 28 DE ABRIL (KATAK, IHA RELASAUN HIERÁRKIKA NORMA JURÍDIKA LSS NO DECRETO PRESIDENTE NE’E AS LIU DECRETO DO GOVERNO. Tanba ne’e, LSS no Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril prevalese sobre Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio.

  1. Konkluzaun no Sujestaun Aplikável
Lee Mós :
Justisa Sosial; Utopia ka Distopia 

Haree ba enkuadramentu legál ba Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio, Decreto Presidente da República N.º 24/2021 de 28 de Abril no Lei do Sistema da Saúde (LSS) ne’ebé mai hosi Parlamento Nacional (PN)., bele hetan sínteze konkluziva hanesan tuirmai:

  1. Formulasaun iha Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio ne’e rasik “subar” hela vísiu balun iha ezekusaun kuandu parte saúde no PNTL sira la kuidadu. SÁ TAN MOMENTU PARTE SAÚDE NO PNTL KOMESA HALO SWAB MASSA NO ALEATÓRIA NE’E, Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio SEIDAUK TAMA IHA VIGÓR. TAMA TIHA IHA VIGÓR MOS LA BELE APLIKA NARNARAN SELAE KONTRA LEI RUA NE’EBÉ SUPERIÓR LIU DECRETO DO GOVERNO REFERE.
  2. Iha Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio ne’e, d) do n.º 1 do artigo 10.º so bele aplika ba al. a) e b) do artigo 8.º TANBA IHA ONA INDIKASAUN ESTADO DE NECESSIDADE EM CONCRETO. Maibé karik aplika ba al. c) do artigo 8.º do Decreto do Governo N.º 15/2021 de 5 de Maio KONSIDERA NU’UDÁR VÍSIU KA VIOLASAUN BA al. b) do artigo 7.º da LSS no INTEGRIDADE FÍZIKA (artigo 30. da CRDTL º conjuga com artigo 145.º do CPTL) HO RAZAUN LA IHA ESTADO DE NECESSIDADE, CERTEZA NO SEGURANÇA JURÍDICA.
  3. IHA RELASAUN HIERÁRKIKA NORMA JURÍDIKA LSS NO DECRETO PRESIDENTE NE’E AS LIU DECRETO DO GOVERNO.(***)

 

 

 1,283 total views,  3 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “SIDADAUN IHA DIREITU ATU LA AUTORIZA ATUASAUN R…” A few seconds ago

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No