ADVERTISEMENT

FRETILIN Konsidera CNRT Halai Hosi Responsabilidade Sívika, Moral no Polítika

Timor Post - Jeral
  • Share

Timor Post (13/12/2020)—Liuhosi deklarasaun polítika Bankada FRETILIN iha votasaun final global ba OJE tinan 2021. Bankada FRETILIN konsidera Bankada CNRT halai sees hosi responsabilidade sívika, moral no polítika, tanba la partisipa iha debate OJE ne’ebé mak atu hadi’a povu nia moris.

Prezidente Bankada FRETILIN, Francisco Miranda Branco, deklara, liu tiha debate ida produtivu no krítiku tebes durante loron 6 nia laran, ita too ba rohan ho votasaun no aprovasaun Finál Globál ba Proposta Lei nº 23/v(3ª) — Orsamentu Jerál Estado ba tinan 2021, ho maioria kualifikada, ho votu a-favor 44, abstensaun no kontra zero (0).

Auzente 21 ne’e, sira ne’ebé halai sees husi responsabilidade sívika, moral no polítika. Tanba proposta Lei nº 23/v(3ª) – Orsamentu Jerál Estado ba 2021, ne’ebé hala’o tuir regras, prienxe rekizitu konstitusionais, legais no regimentais.

FRETILIN nia postura polítika iha Uma Fukun ida-nee, prova beibeik ona, nu’udar forsa polítika ida, ne’ebé sempre firme atu defende interese povu tomak nian, atu iha opozisaun ka iha governu. Preokupasaun ho situasaun sósiu-ekonómiku iha Timor-Leste mak determina FRETILIN nia postura polítika, sempre buka dalan hothotu atu kontribui, ho onestidade, frontalidade, ho objetivu fundamentál atu hetan solusaun ba problema ne’ebé ita-nia povu no nasaun hasoru.
Bankada FRETILIN louva no valoriza tebes sentidu responsabilidade VIII Governu konstitusionál nian, louva mós bankada partidu PLP, KHUNTO, PD, FM, PUDD ho UDT, no ita hotu ne’ebé partisipa ativamente iha momentu ida importante tebes ba estadu nia vida.

Branco dehan, aprovasaun Orsamentu Jerál 2021 momentu ida ne’ebé krusiál no importante ba ita-nia nasaun, liutiha tinan tolu resin Estadu sobrevive ho de’it rejime duodesimál. Biar deputadu sira husi partidu CNRT la partisipa, la fó sira-nia kontribuisaun durante debate ida-ne’e, hatudu sira-nia imaturidade no la fó importánsia ba povu no estadu nia vida bainhira sira la iha governu, maibé ami fiar katak iha kantu oan ruma, sira mós akompaña hela prosesu ida ne’e.

Iha primeiru governu ne’ebé lidera husi Primeiru-Ministru Dr. Mari Alkatiri, FRETILIN harii Fundu Mina-rai no lori osan mai ita nia estadu, hahú mós ho estudu viabilidade atu dada kadoras Mina-Rai husi Great Sunrise mai Timor-Leste. Iha momentu ida ne’e partidu CNRT seidauk iha.

Bainhira osan hahú tama ba fundu mina-rai, CNRT, ne’ebé moris iha krize no golpe nia laran hadau ukun no durante nia ukun dékada ida resin, gasta osan fundu mina-rai biliaun 12.

Dékada ida resin mak governu sira uluk la kore an husi dependénsia ba Fundu Petrolíferu, gasta tiha ona osan biliaun $12 tuir sira-nia ambisaun polítika, la diversifika ekonomia no la tuir mata-dalan sustentável husi Fundu Mina-Rai.

Nu’udar sarani katólika ita presiza aprende husi Bíblia, Genesis kapítulu 41, bainhira José husi Ejitu interpreta Liurai Faraó husi Ejitu nia mehi, kona-ba karau-vaka hitu bokur nu’udar tinan hitu prósperu ho produsaun ai-han di’ak tebes, no karau-vaka hitu seluk krekas ho produsaun ai-han menus, nu’udar tinan hitu oin mai hasoru hamlaha no susar. Liurai Faraó hili José nu’udar governadór ba rai-Ejitu hodi dirije, organiza no armazena ai-han durante tinan hitu ne’ebé prósperu, nune’e bainhira to tempu tinan hitu hamlaha, sei iha hahán natoon ba rai-Ejitu, ba povu tomak too fa’an tan ba rai viziñu sira.

“Istória ida ne’e sai referénsia mai ita-nia realidade, dékada ida resin ita-nia rain tuir loloos prósperu no sustentavel ona ho osan husi Fundu Mina-rai. Maibé ita laiha sabedouria, la jere ita-nia riku soin didi’ak atu prevene an bainhira hasoru tempu hamlaha ka krize ruma iha futuru”, Branco afirma.

Branco haktuir, uluk kedas iha IV Governu CNRT nian, Bankada FRETILIN sempre bolu atensaun atu uza osan fundu mina-rai ho di’ak, nune’e durante tempu karau bokur, ita prepara an ba tempu karau krekas. Maibé governu uluk kedas nunka hakarak atu rona, gasta no halo lakon povu nia osan to’o balun halai lakon ho osan estadu nian.

Ohin loron, iha tempu ida ne’ebé Fundu Mina-rai besik hotu, ho pandemia Covid-19 hamosu krize ekonómika globál, FRETILIN viabiliza VIII Governu, tanba tempu ona, ita hotu simu responsabilidade atu implementa boa governação, utiliza didi’ak rekursu husi Fundu Mina-rai, hodi investe iha setór produtivu no diversifika ita-nia ekonomia.

Tuir Branco, urjente atu ita diversifika ekonomia, investe iha setór produtivu hanesan Turizmu, Peska no Agrikultura, atu nune’e bele kore-an husi dependénsia ba Fundu Mina-rai. Aprosimadamente uma-kain baluk-haat (¼) iha Timor-Leste, sira-nia fonte prinsipál ba rendimentu maka kafé. Tuir estudu husi Universidade Monash (Austrália) hatete katak, karik ita investe iha kafé dollar millaun $154M, ita sei hetan retornu dollar billaun $11B, no bele loke kampu traballu ba ema na’in rihun hat nulu resin hat (44). Investe mós ba baunilla, tanba nia folin di’ak iha merkadu mundiál ho presu kilo 1, $ 400, no iha merkadu internu iha 2019 hetan folin kilo 1, dolar $ 50.

Presiza iha akompañamentu tékniku no protesaun ba baunilla nia produtór sira.

Orsamentu Jerál Estado 2021 ho montante biliaun $1.895, tuir kedas Orsamentu Jerál do Estado 2016 nian ho montante billaun $1.952, no besik atu hanesan ho Orsamentu Jerál Estado 2012 ho montante biliaun $1.806.

Katak Orsamento Jerál do Estado tinan 2021 la’ós boot liu, maibé relevante ho situasaun ida ne’ebé ita nia povu, ita nia nasaun atravesa durante tinan tolu, nia impaktu diretu mak sei hasae PIB atuál husi -6% ba 3.6%, nu’udar faze dahuluk implementa Planu Rekuperasaun Ekonómika, la’ós hanesan alokasaun Orçamento Geral do Estado tinan ulu-uluk nian, ne’ebé haree de’it ba mega projetu sira.

Balansu Fundu Petrolíferu ne’ebé sustenta ita nia Orçamento Geral do Estado tinan-tinan, mihis ba beibeik, ita-nia reseita doméstika tinan ida la too millaun 200 (iha 2019 millaun 179, la natoon atu selu funsionáriu públiku no kontratadu sira), maka Bankada FRETILIN, hakarak enkoraja VIII Governu konstitusionál, atu hahú maximaliza reseita não petrolíferas no mós hahú halo polítika poupansa no kontensaun ba despeza públiku sira tuir S. Excia. Primeiru Ministru nia kompromisu rasik.

Molok atu transforma diresaun ida, ka harii tan empreza estatál, ajénsia ka institutu públiku ruma, Bankada FRETILIN rekomenda ba VIII Governu, halo uluk avaliasaun no estudu ba kustu no benefísiu, lori duni retornu ba ita-nia estadu ka halo todan tan deit despeza públika.

Bankada FRETILIN rekomenda mós ba VIII Governu Konstitusionál atu re-avalia tabela no uniformiza tetu salariál, ida-neebé valoriza ema tuir nia servisu, atu labele iha saláriu ruma husi Orçamento Geral do Estado mak boot liu fali saláriu Presidente Repúblika nian.

Bankada FRETILIN bolu mós atensaun ba VIII Governu, haree ba esperiénsia projetu PPP – parseria públiku privadu iha nasaun balun, ne’ebé dala barak, governu maka investe mesak ka boot liu, fó ba parseiru privadu jere no ikus fali lori prejuizu ba Estadu. Iha polítika ida ne’e nesesáriu tebes atu governu tetu didi’ak molok halo kompromisu foun ho PPP – parseria públiku privadu seluk.

VIII Governu presiza fortalese prosesu desentralizasaun ne’ebé iha munisípiu lao ona, nune’e fazeadamente implementa podér lokál tuir artigu 72 Konstituisaun Repúblika nian, no fó mós kbiit ba Konsellu Suku hodi implementa rasik dezenvolvimentu komunitáriu.

Branco hatete, estadu nu’udar kontinuidade, tanba ne’e VIII Governu Konstitusionál lori mós naha ida todan, katak la’ós de’it kria programa inovativu hodi responde ba situasaun atuál, maibé lori mós responsabilidade hodi rezolve problema ne’ebé eransa husi governasaun sira ulu-uluk nian.

Hanesan Ró Haksolok, Portu Hera, projetu emerjénsia ne’ebé laiha estudu viabilidade, laiha kontratu no fahe molok eleisaun, buka mós solusaun ba kazu Light House, ne’ebé nia konsekuénsia, karik tribunál Estadu Vitória fó manan ba kompañia Light House, mak Estadu Timor-Leste sei selu multa ho valór dollar millaun atus lima (500M), no kazu selu-seluk tan.

“Ita foin komemora iha loron 9 fulan Dezembru loron mundiál Anti-Korrupsaun, no ita presiza elojiu dala ida tan ba seriedade husi plataforma entendimentu, tanba iha fulan tolu de’it, depois de halo mudansa ba Meza Parlamentu Nasionál, ita konsege aprova kedas Lei Medida ba Prevensaun no Kombate Korrupsaun, ne’ebé iha konsensu maibé lei rai iha gaveta laran durante tinan sanulu. Lei Medidas ba Prevensaun no Kombate Korrupsaun, nu’udar kuadru legal ida-ne’ebé, fó hikas konfiansa ba investidór sira ba parseiru dezenvolvimentu atu investe iha ita-nia rai,” nia dehan.

Ikus liu bankada FRETILIN apela no enkoraja S. Excia Primeiru Ministru Taur Matan Ruak, atu firme ho polítika boa governasaun no transparénsia, “ami fiar katak, ho orsamentu tuir programa sei marka diferensa, no sei hatudu rezultadu no mudansa di’ak ba povu no Estadu nia moris” Branco deklara.(Jornalista : Julio Salinas Soares)

 637 total views,  3 views today

Oinsa Ita nia Reaksaun iha Notisia Nee?
Like
Love
Haha
Wow
Sad
Angry
You have reacted on “FRETILIN Konsidera CNRT Halai Hosi Responsabili…” A few seconds ago

Lee Mós :
Deputado do PLP defende formação para PNTL no âmbito das eleições presidenciais

Bele hare Video Seluk :
  • Share
ADVERTISEMENT
SCROLL FILA BA NOTISIA

Notisia Timorpost Seluk


Komentariu :
Timorpost.com. Respeita tebes Ita Nia opiniaun. Laran luak no uza etika bainhira hatoo opiniaun. Opiniaun iha Ita Nia responsabilidsde, tuir lei ITE.

Varanda
Kategoria
Video
Buka
Watch
Facebook
error:
Simu Notifikasaun Hosi Timor Post Online! OK No