DILI (timorpost.com) – Hanesan vida negosiante fa’an produtu lokál iha Merkadoria lokál iha munisipiu Dili, sente triste, tanba lahetan benefisiu husi nia produtu sira.
“Ha’u nu’udar vida agrikultór sai mós vida negosiante ne’ebé fa’an produtu no ai-ha’an lokál sira iha merkadu lokál, daudaun ne’e produtu sira laiha folin, tanba ne’e ami susar atu asesu ba moris diaria ho di’ak,” hatene negosiante, Sonia Cardoso ba Timor Post iha merkadu Produtu Lokál Bidau Lesidere, Saábadu (21/01).
Nia dehan, produtu lokál ne’ebé sira fa’an laiha folin hanesan uluk, tanba uluk folin di’ak, tanba produtu lokál sira daudaun sira fa’an ne’e dala-ruma loron ida hetan 20 USD, maibé uluk loron ida 70 USD ba leten.
“Produ lokál nu’udar hahán rai laran ne’ebé ho laiha kímika, maibé sasán sira ne’e laiha folin ba ami, sente triste tanba sasán hirak ne’e mak ami mai fa’an hodi sustenta ba oan sira-nia estudu”, nia hateten.
Nia hatutan, sasán ka produtu lokál hirak ne’ebé sira fa’an iha merkadoria lokál ne’e, folin laiha liu tanba uluk turista ka malae mutin barak mak mai sosa ho nia folin karun. maibé agora sira hela kleur ona iha Timor-Leste entaun sira mós hatene sosa produtu ne’ebé nia folin baratu, tanba ne’e sira la hetan benefisiu.
Nia informa, produtu ne’ebé sira fa’an iha merkadu lokál mak hanesan tomate, avokate, lakeru, Batar, hudi, liis, senora, no seluk tan.
“Ami nunka fa’an hodi lori nia folin halo komparasaun ho produtu importasaun sira, maibé ami-nia sasán sira ne’e folin mak nafatin, maibé kompradór sira mak menus, tamba ne’e sasán nia folin lahanesan uluk”, nia informa.
Tanba ne’e, negosiante ne’e husu ba Governu atu tau lei no regras ruma, ba ema kompradór sira, atu bele hafolin produtu lokál sira ne’e.
Iha parte seluk negosiante fa’an produtu importasaun iha super merkadu, Januario Fernandes Freitas, hatete kona-ba produtu lokál no importasaun sira, klara katak nia folin diferente.
Tanba produtu importasaun ne’e sira fa’an tuir lei no tuir mós nia folin ne’ebé sira sosa, nune’e bele hetan pursentu.
“Kompara ho produtu lokál, ita nian rasik, lori husi to’os ba fa’an iha merkadu lokál, maibé ita lahetan benefisiu signifika ita lakon, tanba ne’e hanesan vida negosiante oinsá bele hetan pursentu atu bele liberta mós ita-nia moris,” nia hateten.
Ikus liu dehan, hanesan negosiante, sente triste bainhira lori produtu importasaun tantu lokál, dala-ruma laiha folin, nune’e husu Governu atu buka mekanismu polítika oinsá hodi normaliza fali sasán sira-nia folin, atu hafasil ba ema atu mai sosa.
2,379 total views, 3 views today
Bele hare Video Seluk :